Reč je najmä o včelách, pre ktoré vytvorili na sídlisku ideálne podmienky. Osem lokalít v rámci košickej mestskej časti KVP po novom slúžia ako pastviny pre hmyz. Trend nepokosených, tzv. mestských lúk tak naberá na obľúbenosti aj na východe Slovenska. Nedotknuté trávniky sú ideálnym prostredím nielen pre chránené včely, ale aj ostatné druhy užitočného hmyzu, ktorý pomáha lokálnemu ekosystému.
Starosta Mestskej časti Košice – Sídlisko KVP Ladislav Lörinc prezradil, že nápadom sa inšpirovali v zahraničí, najmä českou Prahou. “Pomôžeme tým biodiverzite na našom sídlisku. Takto nepokosená tráva pomáha živočíchom, no hlavne včelám a ďalšiemu užitočnému hmyzu. Zároveň dopomôže ochladzovať naše mestské prostredie v čase horúčav. V neposlednom rade to má aj edukačný charakter pre deti,” uviedol Lörinc.
Podľa slov starostu začali zámer pripravovať ešte vlani, kedy nechali nadivoko nepokosené niektoré lúky. “Teraz sme už do toho investovali viac snahy. Na vybraných lokalitách sme zasiali lúčne zmesi a očakávame, že tento i budúci rok začnú kvitnúť,” doplnil. Konkrétne ide o osem plôch v rámci mestskej časti o rozlohe 82 000 m². “Bežné plochy na sídlisku kosíme 3 až 4-krát do roka. Tieto plochy sa budú kosiť, maximálne 2-krát do roka až po odkvitnutí. Na tieto miesta sme osadili aj tabuľky, aby to malo pre ľudí i deti hravú formu,” dodal Lörinc s tým, že iniciatíva je šetrná aj k rozpočtu.
Podľa starostu ich zámer môže pomôcť aj alergikom. “Odborné články naznačujú, že kosenie spôsobuje oveľa väčšie alergie, ako keď lúky ponecháme nedotknuté. Snažíme sa nájsť ten správny balans medzi tým, že sme mestské prostredie a potrebujeme udržiavať trávnaté plochy. Na druhej strane, tam kde môžeme, nechávame lúčny porast v lokalitách bez priameho styku s panelákmi, aby nikto nemal lesnú lúku pod oknom,” povedal Lörinc.
Odborník: Pomôže to signalizovať zdravšie životné prostredie aj pre človeka
Martin Suvák, vedúci oddelenia ochrany rastlín a zoológie Botanickej záhrady Univerzity Pavla J. Šafárika, iniciatívu chváli. “Vytvorenie mestských lúk s voľnejším režimom kosenia, prípadne s dodatočným výsevom vybraných druhov tráv a bylín a s ďalšími doplňujúcimi opatreniami (napr. hmyzie hotely) umožňuje obyvateľom sídliska bližší kontakt s prírodou. V takomto priestore je vyššia aj biodiverzita živočíchov,” reagoval. Podľa odborníka tak človek môže stretnúť s mnohými užitočnými, alebo inak zaujímavými druhmi hmyzu, pavúkovcov, či iných bezstavovcov. “Najmä kvitnúce rastliny lákajú nielen včely medonosné, ale aj čmeliaky, samotárske druhy včiel, motýle, chrobáky a iný hmyz. Je to príležitosť pozorovať ich pri zaujímavej činnosti. Okrem toho, mnohé z nich sú citlivé na znečistenie, takže ich prípadný výskyt bude signalizovať zdravšie životné prostredie aj pre človeka,” uviedol Suvák.
Užitočný hmyt na mestských lúkach
Včela medonosná - Robotnice zbierajú peľ a nektár kvetov, z ktorého neskôr vzniká med. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť. Žiadna medonosná včela nemôže žiť dlhšiu dobu sama, je odkázaná na pomoc svojich družiek.
Včely samotárske - Na Slovensku registrujeme až 700 druhov samotárskych včiel. Žijú samostatne vo vlastnom hniezde. Oproti včelám medonosným opeľujú aj v časoch, kedy bežné včely nelietajú. Sú odolnejšie voči chladu, často sú špecializované na konkrétne druhy rastlín.
Križiak pruhovaný - Veľký a ľahko odlíšiteľný pavúk nachádza útočisko medzi steblami tráv, kde sa často nekosí. Je užitočný ako požierač nežiadúceho hmyzu ako sú muchy, komáre, húsenice.
Modlivka zelená - Modlivka je už dlhodobo pozorovateľná v rôznych častiach Košíc. Pri love svojej koristi si nevyberá. Hubí hmyz ako muchy, chrobáky, osy na lúke koníky lúčne, muchy, chrobáky.
Bystruška - Ide o nelietavý druh chrobáka, živí sa lovením po zemi a požieraním bezstavovcov.
