To zaviazalo vládu, aby bolo 50 percent územia národných parkov bezzásahový les. Kollára aj všetkých záujemcov pozýva do diskusie, či už na pôde parlamentu, alebo zeleného rezortu. Informoval o tom vo štvrtok na tlačovej konferencii.
"Mnohé národné parky boli vyhlásené iba administratívne, ľudia od toho čakali viac. Zonácia za každej vlády skončila v slepej uličke a ja verím, že aj pán Kollár pomôže, aby to tentoraz tak nebolo," uviedol Budaj. Minister pripomenul, že vládny program je programom všetkých strán a že na jeho časti o životnom prostredí sa podieľal aj predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina). Karahutu označil Budaj za možného spoluorganizátora debaty, ktorú chce Budaj iniciovať po Kollárových vyhláseniach. Šéf envirorezortu zároveň uviedol, že neverí, že predseda parlamentu chce ísť proti vládnemu programu, keď je jeden z najvyšších ústavných činiteľov.
Na margo petície, ktorú podpísalo proti zonácii 7 000 ľudí a argumentoval ňou aj predseda parlamentu, Budaj odpovedal, že mu žiadna taká petícia doručená nebola. "Nech mi ju čím skôr doručia a veľmi rád sa s ňou oboznámim," povedal Budaj. Zároveň dodal, že súčasťou vízie, ktorú v utorok (16. 6.) s ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským (OĽaNO) predstavili, je aj obnova pôvodného pôdohospodárstva, chovu, investícia do environmentálne prijateľných výrob a miest a obcí.
Predseda parlamentu Boris Kollár v stredu (17. 6.) uviedol, že navrhne zastaviť aktuálny proces zonácie NP Muránska planina. V súvislosti so zonáciou varuje pred stratou pracovných miest a peňazí pre samosprávy. Ako neskôr uviedol, víta Budajovu snahu na usporiadanie spoločného stretnutia všetkých zainteresovaných a pevne verí, že spoločným výsledkom bude nielen zachovanie pracovných miest, environmentálnych štandardov, ale aj naplnenie programového vyhlásenia vlády týkajúce sa zonácie Národného parku Muránska planina.
