Výskyt infekcie v mäsokombinátoch trápi Nemecko niekoľko posledných týždňov. Závod na spracovanie mäsa v meste Rheda-Wiedenbrück patrí k najväčším v celom Nemecku. Z rozhodnutia úradov musel v stredu kvôli rýchlemu šíreniu nákazy prerušiť výrobu na desať až 14 dní. Ešte v stredu hlásil podnik 657 infikovaných. Celkovo bolo vykonaných už 1 106 koronavírusových testov, pričom celkovo by malo byť otestovaných 5 300 ľudí. Na zhruba 7 000 zamestnancov bola uvalená karanténa. Školy v okrese museli byť uzavreté.
Výskyt lokálnych ohnísk nákazy v závodoch na spracovanie mäsa registruje Nemecko už niekoľko týždňov. V spoločných ubytovniach tam často žijú na malom priestore prevažne zahraniční pracovníci, medzi ktorými sa potom infekcia rýchlo šíri. Spolkový minister práce Hubertus Heil už v máji vyzval svojich kolegov na krajinskej úrovni, aby dôslednejšie dohliadali na hygienické podmienky v miestach hromadného ubytovania robotníkov, na ktoré si podľa neho už sťažovali zastupiteľské úrady viacerých krajín.
Nákazu podľa tvrdenia firmy Tönnies zavliekli do podniku východoeurópski robotníci, ktorí sa vrátili z krátkodobej návštevy svojich domovských krajín. Väčšina tunajších pracovníkov pochádza z Bulharska a Rumunska. K rýchlemu šíreniu infekcie podľa spoločnosti prispieva aj chladné pracovné prostredie v uzavretých priestoroch. Podľa epidemiologičky Isabelly Eckerleovej zo Ženevskej univerzity je ale možnosť zavlečenia choroby do podniku zo zahraničia v takejto miere "extrémne nepravdepodobná". Jednoznačne preukázaný nie je podľa odborníkov ani vplyv chladu na šírenie infekcie.
Kresťanskodemokratický premiér Severného Porýnia-Vestfálska Armin Laschet v stredu na otázku, či lokálne ohnisko nákazy nesúvisí s uvoľnením reštrikcií, odvetil, že nie. Podľa neho vírus rozšírili "Rumuni a Bulhari, ktorí vycestovali". Sociálnodemokratická opozícia na krajinskej i spolkovej úrovni ho kritizovala, že sa bez dôkazov prikláňa na stranu firmy a že zvaľováním viny na cudzincov "prilieva olej do ohňa".
Minister práce Heil vo štvrtok označil "neférové zaobchádzanie so stredo- a východoeurópskymi robotníkmi" v mäsovom priemysle za "šokujúce". Zároveň oznámil plán legislatívnych zmien, ktoré zavedú napríklad digitálnu evidenciu odpracovaných hodín zamestnancov. V hre je aj čiastočný zákaz dohôd o vykonaní práce či agentúrnej práce, ktoré sú podľa Heila hlavnou príčinou nevyhovujúcich pracovných podmienok. Ministerka poľnohospodárstva Julia Klöcknerová vyzvala k dôkladnému vyšetreniu príčin šírenia epidémie na pracovisku aj v ubytovniach. Pomery, kedy sú v jednom podniku stovky nakazených, podľa nej "nie sú udržateľné".
Podľa Freddyho Adjaniho - predáka odborov, ktoré zastupujú zamestnancov v potravinárskom priemysle - nie je epidémia na bitúnkoch náhodná. Agentúrni zamestnanci podľa neho čelia "katastrofálnym pracovným a životným podmienkam". "Zvrátený systém musí skončiť," citovala ho agentúra AP. Pracovné podmienky v nemeckom mäsovom priemysle podrobili kritike pri štvrtkovej rozprave tiež poslanci EP. Pandémia ukázala, že robotníci sú často vykorisťovaní a nemajú prístup k sociálnym službám ani zdravotníctvu, uviedla chorvátska štátna tajomníčka Nikolina Brnjacová, ktorej krajina teraz EÚ predsedá. Europoslanci následne schválili rezolúciu, ktorá vyzýva Európsku komisiu na zabezpečenie väčšej ochrany agentúrnych zamestnancov.
