Pre TASR to uviedol starosta obce Július Baník. V obci Zubné v okrese Humenné strhla voda most na miestnej komunikácii, v Snine zaplavilo rodinné domy a pozemky v mestskej časti Bramhora.
"Cesta je zničená, chodníky sú zničené, odvodňovacie kanály sú zničené, ploty sú pováľané, budovy sú pováľané," priblížil Baník situáciu v sobotu s tým, že hlavná cestná komunikácia je zničená v dĺžke približne jedného kilometra, obecné chodníky spolu v rozsahu asi troch kilometrov. Zaplavené sú podľa jeho slov pivnice vo všetkých domoch.
Očakávaná druhá vlna v nočných hodinách obec nezasiahla, keďže však v Pichniach prší aj v sobotu, dobrovoľní hasiči z troch obcí okrem odčerpávania vody z pivníc rodinných domov spriechodňujú toky miestnych potokov. Podľa Baníkových slov podobnú situáciu v obci ešte nemali. "Naposledy asi v roku 1998, ale vtedy bralo strechy. Také ako teraz, to tu ešte nebolo," uzavrel.
V obci Zubné v Humenskom okrese podľa slov starostky Michaely Vasilenkovej v piatok pršalo málo, obec však zasiahla prívalová vlna z Pichní. "Mali sme zaplavený celý areál pri obecnom úrade a strhlo nám tu celý most a značnú časť miestnej komunikácie," opísala situáciu v obci pre TASR s tým, že strhnutý most odrezal od prístupu tri firmy a miestnu reštauráciu. Aj keď sa bude obec snažiť od vojska zabezpečiť na miesto most pontónový, je podľa nej otázne, či uspeje, keďže cesta nevedie k obytnej zóne. Ako doplnila, voda tiež začína podmývať cestnú komunikáciu, preto sa bude musieť situáciou zaoberať aj správca vodných tokov.
Prívalová vlna z toku Pichoňky zatopila aj rodinné domy s pozemkami v sninskej mestskej časti Bramhora. Podľa slov primátorky Daniely Grandovej tiež voda čiastočne poobnažovala piliere miestnych mostov a postrhávala panelové dosky z koryta. "Bola to veľká sila vody," zhrnula s tým, že obyvatelia a dobrovoľní hasiči z okolitých obcí stavali pieskové zátarasy do 2.00 h. Napáchané škody zatiaľ vyčísliť nevedela. Ako doplnila, prívalová vlna skomplikovala aj plány s otvorením rekreačnej oblasti Sninské rybníky, rozsah škôd však nešpecifikovala.
Spôsobenú situáciu, ktorú obyvatelia Bramhory zažili podľa jej slov už štvrtýkrát, pripisuje nesprávne nastavenému hospodáreniu v lesoch, a tiež vodozádržným opatreniam v rámci intravilánov obcí. "Tým, že sa vybetónujú potoky, dávajú priestor na priamy náhon na obec či mesto. Veľmi pekne to bolo vidno u nás, kde máme koryto Cirochy, ktoré nemá takú reguláciu a voda sa tam pekne rozliala na široké brehy," uzavrela.
