S Amelie nanovo objavujem to, čo som už dávno považoval za samozrejmé. Spomalila moje kroky a veľa sa pýta - na zvieratká, kvietky, chrobáčiky, motýle. Kde bývajú, čo papajú, a priznám sa, že niekedy ani sám neviem, čo jej mám na tieto zvedavé otázky odpovedať. Zároveň jej ďakujem, že znova cez jej očká objavujem na malej ploche krásu okolo nás. Takže moja 4-ročná dcérka mi pripomenula, že nič nie je samozrejmé a všetko, čo sme už videli aj tisíckrát, môže byť pri malinkom spomalení znovu nádherné.
Moja dcéra ma naučila tvoriť pre ňu detské pesničky. Jedného dňa Hanka zahlásila, že bude speváčka! Ale mala podmienku, že bude spievať vlastné pesničky. Nuž a čo by tata pre svoju milovanú dcérku neurobil?! Tak som jej ich zopár napísal. Zatiaľ najväčší úspech v škôlke aj v rodinnom kruhu mala pesnička Snehuliak. Samozrejme, že dieťa muzikanta kopíruje svojho otca, tak jej ďalšou prosbou a túžbou bolo ísť do štúdia, nahrať si ju. Viete si predstaviť, aký som bol šťastný, keď som si vypočul nahrávku s jej krásnym čistým hlasom.
Občas mám pocit, že moja dcérka Isabellka ma naučila úplne všetko, azda okrem spievania. To som asi vedel ešte predtým. (smiech) Naučila ma hlavne trpezlivosti, ale trvalo jej to 10 rokov, ďalej životným prioritám a takej inej láske. Tú poznajú len rodičia.
V posledných týždňoch ma dokonca naučila aj matematiku, pretože tretiacke učivo som už dávno pozabúdal. A najdôležitejšie zo všetkého je, že ma naučila báť sa - keď sa narodila a nevedeli sme, či prežije a či bude zdravá. Neskôr ma opäť naučila nebáť sa o ňu a dôverovať jej, že všetko sama zvládne. Dieťa je rozhodne najväčšou a najlepšou školou v živote.
