Chrisík ma naučil kreativite a trpezlivosti. Na moje veľké prekvapenie má neskutočnú fantáziu. Myslel som si, že ja budem ten, ktorý ho bude prekvapovať rôznymi výmyslami a zaskočím ho, alebo rozosmejem svojou predstavivosťou a bláznivými kombináciami hračiek a vymyslených príbehov. Veľmi som sa mýlil. Všetko, čo vymyslím, okamžite zlepší a môj nápad je pre neho len akýmsi odrazovým mostíkom k jeho ešte bláznivejším nápadom a výmyslom. A ja tak musím byť zo dňa na deň kreatívnejší a kreatívnejší. Nie je to vôbec ľahké a na niektoré finty mi už ani neskočí, a to má 4,5 roka. Uff! (smiech)
Kým nie je človek rodič, má pocit, že iba on bude učiť svoje deti, ale v prvých rokoch života je to úplne naopak, a ďalej vám poviem asi nabudúce. (smiech) Okrem komplet servisu a starostlivosti o ne ma naučili byť stále v strehu, neoddychovať, a aj to, že spánok nie je pre život jedinca vôbec potrebný.
Tiež ma naučili ďalší cudzí jazyk, ktorým sa oni dvaja bežne dorozumievajú a my s Danielkou sa len s úžasom pozeráme, ako sa rozprávajú pekne rozvitými vetami, potom sa otočia naraz tým istým smerom a letia niečo vyparatiť. Už im celkom dobre rozumieme, možno aj preto, že boli takí zlatí a zakomponovali do toho svojho jazyka aj niečo z toho nášho. (smiech) A keď tak premýšľam, je to aj každodenné fitko, ktoré zatvára, až keď sa spánkom zatvoria ich oči. Pri nich zostaneme stále mladí.