Keď ich ako desaťročných posadili v škole k sebe, Osborne (92) a Edith Hancockovci (92) z Veľkej Británie spočiatku vôbec nevychádzali dobre. Ako informuje DailyMail, o dvanásť rokov neskôr ale spolu vliezli do chomúta.
Randiť spolu začali ešte pred ich dvadsiatimi narodeninami, no dva roky strávili od seba, keďže Osborne sa pridal k Britskému kráľovskému letectvu a dva roky musel stráviť v Singapure. Ani diaľka ale nezastavila ich lásku. Každý deň si písali listy. Osborne dokonca v jednom z nich požiadal svoju lásku o ruku.
V stredu oslávili 70. výročie svadby. Slávnosť sa konala v ich záhrade, zúčastnili sa na nej ich priatelia a rodina. Podľa Osborna si ten deň veľmi užili. "Bol to skvelý život a máme nádhernú rodinu. Všetci sa zišli a bolo to úžasné vidieť ich pokope."
"Necítime sa na svoj vek, staráme sa jeden o druhého a sme šťastní a zdraví. V skutočnosti sme sa nikdy nepohádali, možno niekedy sme si vymenili názor, ale nič vážne," hovorí. Taktiež dodáva, že si dokážu priam čítať myšlienky a často vedia, na čo myslí ten druhý.
No nie vždy to bolo tak. "Najprv ma nenávidela," priznáva. Keď ale opustili lavice stredných škôl, začali spolu randiť. "Obaja sme chodili na gymnázium a keď sme boli trošku starší, páčili sme sa jeden druhému viac. Niekoľkokrát sme sa stretli a potom som sa pripojil k Britskému kráľovskému letectvu, odkiaľ ma poslali do Singapuru na dva a pol roka. Chodili sme spolu cez listy."
"Vtedy neexistoval internet, dokonca ani pevné linky, takže všetko sa robilo cez poštu. Požiadal som ju o ruku cez list a ona rovnako listom povedala áno. Dokonca som jej poslal 20 libier, aby si vybrala vlastný zásnubný prsteň," hovorí Osborne.
Aj svoju svadbu naplánovali cez listy. Keďže všetko mali napísané čierne na bielom, nemohli sa ani pohádať, kto čo povedal. Zosobášili sa v roku 1950. O jedlo na hostine sa z veľkej časti postaral Osborne, ktorý ho priniesol až zo Singapuru. Zabralo mu to jednu celú batožinu. Dnes majú manželia štyri deti, osem vnúčat a štyri pravnúčatká.
"Vždy sa mi veľmi páčila. Keď sme spolu začali chodiť, vedel som, že by som si ju raz rád vzal za ženu. Keď som mal 21, povedal som si, že si to už viem predstaviť, oženiť sa," tvrdí. "Popravde, neviem, čo sa jej na mne páčilo. Keď som sa vrátil zo Singapuru, bol som vychudnutý. Edith bola vtedy kuchárka, tak možno to brala ako výzvu, že ma vykŕmi. Podarilo sa jej to, odvtedy vďaka nej neustále tučniem."
Edith, ktorá po pôrodoch pracovala 30 rokov ako ošetrovateľka, potvrdila, že boli spolu vždy šťastní. "Myslela som si, že ma už musí požiadať o ruku, keď sme si dva roky vymieňali listy, takže som nebola prekvapená. Ale bola som veľmi šťastná. Nehrozilo, že by som ho odmietla. Okamžite som začala plánovať svadbu."
"Myslím si, že jedným z dôvodov, prečo nám to tak klape, je to, že máme toľko spoločných záujmov a rovnaký vkus v hudbe. Sme si veľmi podobní, sme spolu šťastní a veľa sa spolu smejeme," dodáva Edith.
