Finančné inštitúcie tak už nebudú prispievať do štátneho rozpočtu sumou približne 150 miliónov eur ročne, voči ktorému sa vyhraňovali napriek vysokým ziskom. Banky sa však s vládou dohodli, že slovenskej ekonomike poskytnú 1 a pol miliardy eur na úveroch. Na čo chce peniaze použiť? To, že sa premiér podvolí požiadavkám bankárov bolo už viac-menej jasné - nezodpovedanou otázkou zostávalo len čo za to? Predchádzajúca vláda Petra Pellegriniho stihla ešte pred voľbami presadiť zvýšenie bankového odvodu, za ktorý finančné domy platili od roku 2012 zhruba 150 miliónov ročne.
K zvýšeniu nakoniec nepríde, Igor Matovič totiž súhlasil s úplným zrušením bankového odvodu. Za ústupok voči bankám získal od nich súhlas, že stiahnu všetky žaloby voči štátu. Súčasťou dohody, ktorú potvrdilo ministerstvo financií a Slovenská banková asociácia (SBA) podpisom memoranda, je aj, že banky ročne poskytnú pol miliardy na úvery pre štátne projekty plus jednu miliardu eur na úvery ľudí a firmy. „Ďakujem jednej aj druhej strane, že k tejto dohode prispeli. Banky nepovažujeme za nepriateľov,“ skonštatoval Matovič a dodal, že táto suma pomôže pri reštarte ekonomiky po skončení koronakrízy.
Rozmrazili zdroje
Peniaze, ktoré doteraz zaplatili bankové domy za odvody, sa presunú do Rozvojového fondu Slovenska. Miliarda eur sa tak po novom bude dať využiť na štátne investície. Doposiaľ boli prostriedky z bankového odvodu na zmrazenom účte, ktorý sa mohol použiť iba v prípade záchrany bánk. Vláda bude mať po zmene pravidiel voľné ruky pri rozhodovaní čo s peniazmi. „Tieto prostriedky budú môcť byť použité v rôznych štátnych projektoch typu výstavba nemocníc, výstavba nájomných bytov alebo na iné investície, ktoré nevyhnutne v tejto dobe potrebujeme,“ priblížil premiér, ktorý sa chce zamerať na kľúčové projekty.
Viac úverov pre ľudí
Matovičov kabinet sa teda vzdal 150 mil. € ročne v štátnom rozpočte od ziskových bankových domov, no všetky doteraz získané prostriedky zo schémy určenej iba na záchranu bánk uvoľnil na bežné používanie. Zároveň tak finančné domy získajú nayvše prostriedky na manipulovanie.
„Je veľmi dôležité, že sa nám podarilo nahradiť bankový odvod novou schémou, ktorá je významným príspevkom vlády k lepšej odolnosti bánk na Slovensku voči krízovým situáciám,“ uviedol minister financiií Heger, podľa ktorého je zámerom vlády obnoviť hospodársky rast a vytvoriť nové pracovné príležitosti. Nový Čas oslovil so žiadosťou o reakciu aj exministra financií Ladislava Kamenického, no do uzávierky sa nevyjadril.
Dohoda pomôže úverom
Martin Reguli, ekonóm
- Doteraz mal bankový odvod pevne stanovené pravidlá kde mali byť tieto financie minuté. Použiť sa mohli iba v prípade krízy, keď bude treba zachraňovať banky. Otázka je, aká bude politická vôľa efektívne využívať zdroje, ktoré sú v tom fonde v súčasnosti k dispozícii. V tomto období je pre Slovensko kritické, že banky môžu byť konzervatívnejšie z dôvodu, že veľa malých a stredných podnikov je na pokraji krachu. Pre štát je dôležité dohodnúť sa s bankami, aby boli odvážnejšie pri poskytovaní podnikateľských úverov. Banky sa dohodli na tom, čo im rozviaže ruky a výmenou za to budú môcť poskytnúť viac úverov.
Čo sa zmení
- banky prestanú platiť za odvod 150 mil. eur do rozpočtu
- doteraz zaplatená a „zmrazená“ miliarda eur za bankový odvod (použiť sa mohli len na záchranu bánk) sa presunie do Rozvojového fondu
- peniaze z Rozvojového fondu sa uvoľnia na bežné užívanie (výstavba nemocníc, škôl, infraštruktúry a pod.)
- banky poskytnú navyše 1,5 milardy eur