Zvyknete hrávať pred niekoľkotisícovým publikom. Bude rok 2020 pre striktné obmedzenia pre kapelu IMT Smile prvýkrát v histórii bez koncertov?
Nebude, ale musím povedať, že pandémia nás zaskočila vo veľmi nepríjemnom období. Mali sme predaných takmer pätnásťtisíc vstupeniek na naše naplánované koncerty. Najskôr sme váhali, ako to vyriešiť, či ich preložiť, alebo čakať, ako sa tá masa našich fanúšikov zachová, či budú vstupenky vracať... Našťastie, musím povedať, že naši fanúšikovia sú trpezliví a tolerujú nám, že sme tie koncerty v podstate dvakrát preložili – najskôr v rámci tohto roka a následne na ten budúci. Za to im veľmi ďakujeme a vážime si to.
A využijete nejako možnosť hrať akcie pre menej ľudí?
Áno, hoci je to pre nás veľmi zvláštna situácia. Predtým som sa snažil, aby sme mali na koncerte čo najviac ľudí a zrazu je náš „biznis plán“ takto obmedzený. V priebehu týždňa sme však vymysleli a zorganizovali vystúpenia vyhovujúce nariadeniam – budeme navyše hrať vonku. Môj brat sa už roky stará o amfiteáter v Banskej Štiavnici, kde budeme mať hneď tri koncerty, zahráme si rovnako v amfiteátri v bratislavskej Rači a tiež budeme mať koncert v Prahe. Dali sme to dokopy naozaj zo dňa na deň, aby sme ľuďom dopriali zábavu a, samozrejme, aj nám prácu. Tretí mesiac sme bez akejkoľvek roboty, nielen muzikanti, ale celý tím 13-14 ľudí, ktorý pracuje pre kapelu. Na druhej strane chcem povedať, že všetky nariadenia absolútne rešpektujeme, veríme autoritám, ktoré o veciach rozhodujú. Najpodstatnejšie je rešpektovať ľudí, ktorí sa v tom vyznajú.
Posledné mesiace ste mali, podobne ako ostatní, zrejme menej štandardný život. Aké to bolo?
Musím povedať, že súkromný život sa mi až tak nezmenil. Dosť času som trávil s priateľkou aj predtým, ako prišla karanténa. Ešte tesne pred vypuknutím pandémie sme boli na cestách, no z Havaja sme sa radšej vrátili trochu skôr. Celkovo by som povedal, že posledný rok trávim dosť času doma, takže naozaj sa nič extra nezmenilo. Ale na druhej strane som cítil zmenu všade okolo seba – v médiách, na sociálnych sieťach, v uliciach Bratislavy, z ktorej sa stalo mesto duchov. Neveril by som, že niekedy niečo také zažijem a pod vplyvom toho všetkého som začal aj trochu inak rozmýšľať. S kapelou sme si povedali, že by sme mali niečo nové natočiť, keďže do štúdia sme mohli ísť a nič iné sa robiť nedalo. Nahrali sme pieseň Navždy a rozhodli sme sa zaradiť ju na našu novú výberovku Život IMT SMILE 1998 - 2020. Štyri dni sme sa venovali len tejto jednej skladbe, zatvorení v štúdiu v lese, izolovaní od celého sveta. Priateľka mi potom povedala: „Ty si mi celý čas takmer ani nevolal, nepísal...“ Tak veľmi sme boli sústredení na prácu, mal som pocit, že presne takto by mala vznikať pieseň.
Bolo niečo, čo vás koronakríza naučila?
Myslím, že áno, som na tom podobne ako mnohí ďalší. Vidím aj pozitíva, ľudia sa začali viac zaujímať o niektoré veci. Tým, že bolo všetko uzavreté, sedeli doma. Možno to niektorým vzťahom nepomohlo, iní sa o sebe viac dozvedeli. Pozitívne bolo aj to, že zrazu si človek mohol domov objednať jedlo z tej najlepšej reštaurácie v Bratislave, čo sa predtým nedalo. (smiech) A som rád, že to už zostalo. Alebo online koncerty. Predtým také veci doslova neboli možné a teraz sme boli vďační, že jeden sme spravili aj my. Bola to pre nás veľká psychická pomoc, opäť hrať, rozbaliť to naplno.
Zaspievali ste si aj vlani na svadbe svojho kamaráta Jána Ďurovčíka. Zvyknete často takto vyjsť na pódium mimo oficiálnych akcií?
Nie je to bežné. Nie som ten typ, ktorý by chytil gitaru a začal spievať pri táboráku. Vlastne ani neviem hrať veľa piesní okrem svojich a možno Riša Müllera. Na Janovej svadbe to bolo vopred dohodnuté s Ondrejom Kandráčom. Povedali sme si, že urobíme niečo špeciálne. Jano je človek, ktorý dal do našich spoločných projektov srdce a to si budem vždy vážiť.
Máte za sebou rok, počas ktorého ste sa rozviedli a zároveň ste začali nový vzťah. Čo vás spája s vašou terajšou partnerkou Denisou?
Som veľmi šťastný, že sme sa našli. Je to jeden nádherný príbeh. Teraz, 25. júna, to bol rok, čo sme spolu, a musím povedať, že sme to cítili akoby od prvej chvíle, že toto je niečo iné. Vedeli sme, že to nie je len nejaký románik. Rovnako je to doteraz, je to medzi nami veľmi krásne, som vďačný za každý deň, čo sme spolu, ako sa k sebe správame. Jediné, čo mi bolo ľúto, čo dalo celej veci akoby nepríjemnú príchuť, bolo to, že sa ľudia nedostali k úplne najpresnejším informáciám. Ja som bol v dobe, keď som začal nový vzťah, s exmanželkou už rozídený. Mali sme vlastné domácnosti a jediné, čo sme urobili, bolo, že sme išli spolu na spomínanú svadbu Ďurovčíkovcov. Považovali sme to za normálne a na druhej strane nám neprišlo najvhodnejšie povedať ľuďom, ktorí sa idú brať, že my sa ideme rozvádzať. Nechcem hovoriť, že som poverčivý, ale zdalo sa nám to nevhodné. No vypálilo to zle a neskôr bolo ťažké všetko vysvetľovať. Verím však, že každý si o tom urobil vlastný názor. No a na tej svadbe sme sa stretli s Denisou a to je najpodstatnejšie.
