Štefan Červenák (54) z Dobšinej je pritom pravidelným darcom krvi a má chuť pracovať, no v chudobnom regióne si nevie nájsť prácu. V skrachovanom Siderite Nižná Slaná bol Štefan hlavným narážačom. „Bol som tam 17 rokov! Bola to ťažká a zodpovedná práca,“ prezradil Dobšinčan, ktorý doplatil na robotu pod zemou. „Začali mi tŕpnuť ruky a uznali mi chorobu z povolania. Bolí ma chrbtica, slabšie počujem a poberám čiastočný invalidný dôchodok. Je vo výške 379 eur. Po odrátaní poplatkov za bývanie, energie a splátok pôžičky nám s manželkou Darinou (51) zostane na stravu mesačne stovka,“ smutne povedal Štefan. Pripomenul, že pred 3 rokmi robil esbéeskára v Rožňave.
„Odvtedy si hľadám prácu a opakuje sa rovnaký scenár. Vravia, aby som prišiel na konkurz. Keď prídem a zistia, že som Róm, nepotrebujú ma...“ lamentuje Štefan, ktorému chýba pol odpracovaného roka, aby mal nárok na plnohodnotný dôchodok. „Cítim sa ako nepotrebný. Pritom nechcem nič mimoriadne, iba pracovať. Občas si zoženiem brigádu, ale to je len na pár dní. Zostane nám na polievku. Mäso máme raz týždenne. Prosím, ak mi niekto môže pomôcť, budem rád pracovať,“ uzavrel s tým, že on vždy, keď mohol, pomohol.
Daroval totiž 50-krát krv. Jeho príbeh pozná aj rómsky vajda Marián Bubenčík (44). „Štefana poznám, boli sme kolegovia. V bani som pracoval 15 rokov ako lokomotivár. Po zatvorení v roku 2008 prišlo o prácu asi 600 ľudí. Len vyše desať percent si našlo uplatnenie,“ prezradil vajda.