Urbanova veža v Košiciach po 6 rokoch víta návštevníkov: Unikátna ochutnávka, akú inde nenájdete

Národná kultúrna pamiatka zasvätená patrónovi vinohradníkov je opäť plná života.

Urbanova veža po šiestich rokoch samoty privítala návštevníkov vo svojich útrobách napriek tomu, že na fasáde stavby stále prebiehajú rekonštrukčné práce. Milovníkov histórie vnútri privíta aj chutné prekvapenie v podobe ochutnávky omšových vín, ktorých receptúra siaha až do dávnych čias. Odkazujú tým na eucharistický zázrak z konca 14. storočia v Košiciach, ktorý sa spája práve s vínom.

Košickú Urbanovu vežu, ktorá bola postavená ešte v 14. storočí, dva razy zachvátili plamene. V roku 1970 bola síce vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, no zub času a vandali sa na nej výrazne podpísali a jej havarijný stav ohrozoval okoloidúcich. Len prednedávnom sa na nej začali kompletné rekonštrukčné práce. Nový život jej dodáva aj sprístupnená výstava pod názvom Dar kráľa, ktorá približuje spôsob a princípy výroby omšového vína, vývoj katolíckej liturgie či stredoveký eucharistický zázrak, ktorým sa Košice stali pútnickým mestom.

Ako prezradil autor výstavy Tomáš Harbuľák, zázrak sa stal v roku 1350 v pôvodnom Kostole sv. Alžbety, keď kňaz pri svätej omši nechtiac rozlial z kalicha na plátno tzv. konsekrované víno, čiže Kristovu krv. „Na bielom plátne - korporáli sa pritom vytvoril obraz Kristovej tváre. To napokon viedlo k vzniku kultu Svätej krvi a Košice sa stali známym pútnickým miestom pre veriacich z blízka i ďaleka,“ vysvetli Harbuľák.

Len s povolením cirkvi

Kedysi mohli omšové víno vyrábať len rehoľníci. „Dnes môžu aj podnikatelia, ale musia splniť tri hlavné podmienky. Musia ho vyrábať s povolením biskupa, resp. s odobrením cirkvi. Vyrobiť sa musí len z plodov viniča. Taktiež nesmie byť umelo dofarbované či dosladzované, aby bolo čisté. Zároveň nesmie byť použité pokazené víno,“ vyratúva Harbuľák. Zámerom je, aby bol boží nápoj čo najbližší k tomu, ktorý používal Ježiš Kristus. „Jediným rozdielom je, že v tých časoch v Izraeli nevedeli vyrobiť tak percentuálne vysoký podiel alkoholu ako dnes a malo okolo 5 až 6 percent,“ prezradil autor výstavy.

Podľa slov Harbuľáka je ďalšou zaujímavosťou aj to, že tieto vína sú požehnávané ešte pred tým, než sa z nich stane tekutý nápoj - ako celé vinice predstavenými v cirkvi. „Povinnosťou je, aby bol na každom omšovom víne erb biskupa alebo opátstva, požehnanie a dekrét o vyrobení pre liturgické potreby v zmysle kánona, teda práva cirkvi,“ dodal. Podľa slov Harbuľáka si ľudia degustácie v kultúrnej pamiatke veľmi užívajú. V autentickom prostredí veže, ktorej meno sa viaže k vinohradníctvu, majú aj zapožičané autentické mníšske habity, ktoré používajú rehoľníci pri výrobe vína.

Čo sa musí pri výrobe splniť

1. Výroba možná len s povolením biskupa/odobrením cirkvi

2. Môže byť len z plodov viniča

3. Nesmie byť umelo dofarbované či dosladzované

4. Nesmie byť použité pokazené víno

5. Víno sa požehnáva pred procesom výroby - ako vinica

6. Na každej fľaši musí byť erb biskupa/opátstva, požehnanie a dekrét o vyrobení

Toto môžete ochutnať

Sancta Cecilia

- víno Arcidiecézy Košice z oblasti Orechová

Omšové víno benediktínov

- pochádza: z najstaršiej rehole katolíckej západnej cirkvi, od roku 1083 na pôvodných viniciach