Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.
Salamé v utorok v rozhovore pre podcast The Mediator's Studio povedal, že väčšina BR OSN podporila vojenskú ofenzívu, ktorú vlani spustil líbyjský poľný maršal Chalífa Haftar s cieľom dobyť hlavné mesto Tripolis.
"Väčšina Bezpečnostnej rady podporovala Haftara v deň, keď zaútočil na Tripolis, zatiaľ čo ja som bol kritizovaný Líbyjčanmi za to, že som ho nezastavil," uviedol Salamé, ktorý v marci zo svojej funkcie odstúpil.
Jeho rezignácia prišla niekoľko týždňov po mierovom summite o Líbyi v Berlíne, kde sa svetoví lídri dohodli na dodržiavaní zbrojného embarga OSN a na ukončení vojenskej podpory bojujúcim stranám v Líbyi s cieľom dosiahnuť dlhodobé prímerie. Tento záväzok však Salamé v rozhovore zdiskreditoval.
Nemecký veľvyslanec pri OSN Christoph Heusgen, ktorý tento mesiac zastáva aj funkciu predsedu Bezpečnostnej rady, Salamého obvinenie potvrdil a tiež odsúdil porušovanie zbrojného embarga zo strany členských štátov.
Od roku 2015 sa Líbya delí na dve konkurenčné vlády: jednu s vládou národnej jednoty (GNA) v Tripolise, ktorú podporuje OSN, a druhú v meste Tobruk na východe krajiny, za ktorou stojí Haftar. Vládu GNA podporujú Taliansko, Turecko a Katar, zatiaľ čo Haftarove jednotky podporujú Rusko, Francúzsko, Egypt a Spojené arabské emiráty.
Líbyjský konflikt sa nedávno zmenil na zástupnú vojnu. Začiatkom júna získala GNA s podporou Turecka úplne ovládol hlavné mesto a jeho predmestia. GNA však pohrozila, že sa chce zmocniť aj strategického mesta Syrta, ktoré Haftar dobyl začiatkom tohto roku v rámci ofenzívy na Tripolis.
V reakcii na túto hrozbu egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí varoval, že akýkoľvek pokus o útok na Syrtu by znamenal, že sa Egypt priamo zapojí do konfliktu.
Americká armáda tiež obvinila Rusov, že zasahujú do konfliktu zasielaním bojových lietadiel a žoldnierov na podporu Haftarových jednotiek.
