Dostali ich deň po tom, čo policajný prezident Milan Lučanský (51) ohlásil odchod z funkcie. Bol pritom jedným z tých, ktorí s novou vládou o služby štátnych ochrankárov prišiel a netajil sa nezhodami s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (48).
O šoférov a ochrankárov prišli v máji piati vysokí predstavitelia polície - prezident Milan Lučanský, viceprezidenti Jana Maškarová a Róbert Bozalka, šéf NAKA Branislav Zurian a šéf inšpekcie Adrián Szabó.
Mikulec vylučoval, že by odobratie ochranky bolo na jeho pokyn. Rozhodnutie oficiálne prišlo z Úradu pre ochranu ústavných činiteľov. K radikálnej zmene mali prispieť aj sťažnosti zamestnancov úradu, že má málo príslušníkov. Mikulec následne avizoval, že toto rozhodnutie neplánuje meniť, až kým niekto o ochranku opätovne nepožiada aj s odôvodnením.
Prečo sú späť
Po dvoch mesiacoch teraz prišla zmena. Vysokí funkcionári zboru dostali šoférov-ochrankárov naspäť. Nové nariadenie vstúpilo do platnosti od 1. júla, čiže deň po tom, čo policajný prezident Lučanský oznámil, že koncom leta končí vo svojej funkcii. „Krok k vykonaniu tejto zmeny má čisto praktické dôvody. Osoby, ktorým má byť v budúcnosti poskytovaná preprava, plnia úlohy na celom území Slovenskej republiky, nezriedka v súvislosti s riešením krízových situácií vyžadujúcich zrýchlený presun. Táto zmena je v súlade s potrebami efektívneho zabezpečenia plnenia úloh celého rezortu vnútra,“ povedala hovorkyňa Petra Friese.
Dodala, že návrh na vrátenie ochranky prišiel už 26. mája, platiť však začal až od júla. „K dňu 15. mája 2020 bol ministrom vnútra p. Romanom Mikulcom poverený vykonávaním dočasne neobsadenej funkcie riaditeľa úradu plk. Mgr. Marek Moncman. Tento 26. mája 2020 podal návrh na zmenu organizačného poriadku ministerstva vnútra v súvislosti s plnením úloh úradu. Návrh sa týka doplnenia úloh úradu o výkon prepravy aj prezidenta a viceprezidentov Policajného zboru,“ ozrejmila Friese.
Lučanský plánuje na poste skončiť 31. augusta. Pripustil však, že ak by prišla druhá vlna pandémie, je ochotný predĺžiť svoju službu v policajnom zbore. „Som ochotný, ak budem požiadaný ministrom vnútra a bude pandémia taká neúnosná, že budú problémy, ktoré by mojím odchodom ohrozili to, že by sa to pokazilo, tak predĺžiť moju službu ešte o mesiac až dva, ak to bude potrebné,“ povedal Lučanský.
Ako sa menila dôvera v políciu
- Dôvera Slovákov v políciu je kriticky nízka už dlhú dobu. Ukazuje to aj porovnanie prieskumov Eurobarometra, ktorý naposledy nameral dôveru v políciu vo výške 40,5 %. Naopak, nedôveru jej vyslovilo 55,4 % Slovákov.
- Spomedzi štátov EÚ sme na tom najhoršie. V rámci celej Európy za nami skončilo Albánsko.
- V Česku minulý rok dôverovalo polícii 67,5 % obyvateľov. Oproti severským štátom je však aj toto číslo nízke.
- Dôvera Slovákov v políciu podľa prieskumov zatiaľ nerastie napriek tomu, že sa vyšetrila vražda novinára a zadržala viacero vplyvných ľudí. Zároveň však polícia čelí aj obvineniam z ovplyvňovania zo strany politikov a oligarchov.
Zdroj údajov: Eurobarometer
