Zanechal po sebe milujúcu manželku Martinu (41), dvoch synov Maroša (14), Martina (11) a dcérku Tinu (7). Práve rodina bola jeho najväčšou oporou v ťažkých chvíľach stupňujúcej sa zákernej choroby. Oddaná manželka zahŕňala Mariána do poslednej chvíle neochvejnou láskou a starostlivosťou. Strhaná v tvári vystúpila na cintoríne z auta spolu s tromi deťmi a najbližšími. Po chvíli sa všetci presunuli do Veľkej obradnej siene, kam nemala početne zastúpená skupina médií prístup.
Smútok v duši
Svojho kamaráta prišli na poslednej ceste odprevadiť aj jeho bývalí spoluhráči z Viktorie Plzeň. Marián si s nimi zahral naposledy 29. marca 2014, keď striedal pre zranenie kolena. Potom mu diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu. Medzi prvými dorazila slovenská dvojica Marek Bakoš - Matúš Kozáčik, najväčší kamaráti Čiša. Nechýbal ani Pavel Horváth, ktorý založil nadáciu Spolek 28 a výťažok z dražieb dresov putoval na pomoc Mariánovi a jeho rodine. Smútok v duši mal aj David Limberský, ktorému sa v utorok narodila dcérka Lilienka.
Radolského najlepší
Slovenský futbal zastupovali na pohrebe iba tréner Dušan Radolský a Ján Greguš z technického oddelenia zväzu. Obaja prišli v sprievode Tomáša Paclíka, majiteľa plzenskej Viktorie. Radolský viedol dva roky Čišovského v slovenskej reprezentácii do 21 rokov. „Bol jedným z najlepších hráčov, akí prešli mojimi rukami. Pri spomienke na neho sa mi vždy vybaví jeho gól na domácich majstrovstvách Európy proti Turecku. Súper vyrovnal a nám sa nedarilo ísť do vedenia. Marián zobral zodpovednosť na seba a skóroval. To nám otvorilo cestu na olympiádu do Sydney. Škoda takého skvelého človeka a hráča. Bude nám veľmi chýbať.“
Kamarát s každým
S veľkou úctou spomína na Čišovského aj jedna z najdôležitejších postáv, ktorá výrazne ovplyvnila jeho kariéru - Rudolf Janček. Vtedajší manažér Interu ho pritiahol z Humenného na Pasienky. „Dostali sme echo, že v Chemlone hrá talentovaný obranca. Išiel som na výzvedy. Tréneri Bubenko s Petrášom neskôr bez váhania povedali: kúpiť za každú cenu! Marián si miesto v Interi nesmierne vážil. Veľmi dobre zapadol do mužstva. Nevyhľadával konflikty, s každým sa kamarátil. Bol svedomitý, obetavý. Šokovalo ma, keď som sa dozvedel o jeho chorobe. Taký dobráčisko a taká pliaga sa na neho nalepila.“