Táto legislatíva prinesie masívne zmeny v energetickom priemysle najväčšej európskej ekonomiky a pomôže vláde dosiahnuť ciele v oblasti zmien klímy. Zahŕňa aj finančný balík vo výške 40 miliárd eur na podporu regiónov, ktoré ústup od uhlia zasiahne najviac.
Nemecko sa v súčasnosti veľkou mierou spolieha na výrobu elektriny z uhlia, ktorá pokrýva zhruba tretinu energetických potrieb krajiny. Na porovnanie, susedné Francúzsko získava podľa nemeckého ministerstva hospodárstva len približne 3 % elektriny z uhlia. Nemecké regióny, ktorých ekonomiky závisia od uhoľného priemyslu, dostanú štátnu pomoc vo výške 40 miliárd eur na podporu transformácie.
Minister hospodárstva Peter Altmaier vo svojom prejave v Bundestagu, kde zákonodarcovia schválili kľúčové legislatívne návrhy týkajúce sa postupného odchodu od uhlia, označil tento krok za historický projekt.
"Fosílna éra v Nemecku sa týmto rozhodnutím nenávratne končí," vyhlásil. "Dnešné rozhodnutie parlamentu je veľmi dôležitým krokom na ochranu klímy," uviedla zase ministerka životného prostredia Svenja Schulzová.
Poukázala pritom na to, že Nemecko je prvou vyspelou krajinou, ktorá ustúpila od jadrovej energie aj od uhlia a prechádza k slnečnej a veternej energii na pokrytie svojej potreby. Ale Nemecko čaká dlhá cesta k tomuto cieľu. Obnoviteľná energia sa v súčasnosti podieľa len 40 % na celkových dodávkach.
Podľa časového harmonogramu, ktorý parlament v piatok schválil, sa má tento rok uzavrieť prvá uhoľná elektráreň a v roku 2022 ju má nasledovať osem najznečisťujúcejších elektrární.
Všetko sa bude priebežne vyhodnocovať s cieľom zistiť, či je postupné vyraďovanie možné dokončiť ešte pred plánovaným termínom, teda pred rokom 2038. Klimatickí aktivisti a niektorí opoziční zákonodarcovia totiž tvrdia, že postupný prechod k obnoviteľným zdrojom energie v Nemecku prichádza neskoro a je príliš malý.