Péter Őry ktorý je poverený vedením SMK, povedal, že logika mu nedáva iné ako spojenie strán alebo vytvorenie širšej koalície. Okrem SMK a Mosta-Híd sa rozhovory o spoločnom postupe majú týkať aj Maďarského fóra exposlanca Zsolta Simona, strany Spolupatričnosť a Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie. V prostredí maďarských strán na Slovensku by po 18. júli tohto roka nič nemalo brániť v spustení rokovaní o ich spolupráci. Vtedy by mal byť po kongrese SMK známy nový šéf strany.
„V Moste-Híd sme obnovili vedenie. Čakáme, kým tak urobí aj SMK, aby sme mohli začať rokovať,“ vyjadril sa pre agentúru SITA Sólymos. Nevedel povedať, ako dlho by proces spájania strán mohol trvať. „Už by mal byť koniec taktizovania, treba si sadnúť za stôl a dohodnúť sa. Bohužiaľ, za desať rokov sa vytvorila nedôvera, ktorú treba prekonať,“ zhodnotil Sólymos vyše desaťročné obdobie, čo z SMK odišla skupina politikov na čele s Bélom Bugárom.
Sólymos hovorí, že cez leto bude potrebné naplánovať postup ďalšej spolupráce. „Most-Híd určite nechce stratiť svoju pridanú hodnotu, že oslovujeme aj iné národnosti a Slovákov, ktorí žijú v regióne južného Slovenska,“ ozrejmil.
Dočasný šéf SMK Peter Őry potvrdil, že po kongrese strany sa začne rokovanie o spoločnom postupe s maďarskými politickými subjektmi. Netrúfol si však povedať, kto je najväčším favoritom na post predsedu SMK. Podľa neho sa hovorí o štyroch až piatich kandidátoch. Ďalší môžu pribudnúť, pretože sa ešte neskončili okresné snemy.
Őry aj Sólymos sa zhodli, že spoločný maďarský politický subjekt by mohol mať podporu vyše šesť percent. Pripustili, že príčinou neúspechu maďarských strán vo februárových parlamentných voľbách bolo rozptýlenie ich podpory, a to, že časť občanov maďarskej národnosti volila aj slovenské strany.
V prieskume agentúry Focus z júna tohto roka dosiahla SMK podporu 3,7 percenta a Most-Híd 1,5 percenta. Sociológ Martin Slosiarik povedal, že inú šancu na úspech ako integráciu strán nevidí. Pripomenul, že základ, z ktorého môžu maďarské strany čerpať, sa zmenšuje procesom asimilácie maďarskej menšiny. „Dnes je zjavné, že ak je maďarský elektorát rozdelený, výrazne sa tým znižuje šanca maďarskej strany vstúpiť do parlamentu. Voličom treba odkomunikovať, aby budúcnosť maďarskej menšiny videli v politickom zastúpení s novými ľuďmi, ktorí nemajú za sebou nános histórie SMK ani Mosta-Híd,“ zhodnotil sociológ.
Most-Híd a SMK sa vlani usilovali o spoločný postup v parlamentných voľbách. Po krachu rozhovorov sa SMK dohodla na spolupráci s Maďarským fórom a so stranou Spolupatričnosť. Vytvorili volebnú stranu Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS), ktorá sa uchádzala o hlasy voličov. MKS získala podporu 3,9 percenta voličov a Bugárov Most-Híd 2,05 percenta. Na vstup do parlamentu bolo potrebné získať aspoň 5 percent hlasov.
