Analytici vo svojich prepočtoch porovnali, ako dlho sme museli pracovať na televízor, chlieb či lodičky v revolučných rokoch a koľko teraz. Pri väčšine položiek je čas, ktorý strávime v zamestnaní, aby sme si vedeli dopriať nákup, oveľa kratší ako kedysi. Niektoré položky však prekvapili. Čo sa zmenilo za viac než tri dekády v našich životoch?!
Pamätníci si možno ešte spomínajú na výplatné pásky a mzdy za prácu vyplácané v hotovosti vo vrecúškach. Priemerne sa zarábalo v roku 1989 v Československu 3 142 korún. Keby sme túto sumu prepočítali konverzným kurzom, vyšlo by nám, že v priemere sme dostávali na ruku 104 eur. Hoci táto suma sa nám zdá dnes smiešna, treba sa na ňu pozerať cez najvyššiu výpovednú hodnotu, a tou je vývoj reálnych miezd - nominálnych miezd očistených o infláciu. Oproti roku 1989 Slováci reálne zarábali viac až v roku 2007. „Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine,“ pripomína analytička WOOD & Company Eva Sadovská s tým, že podstatné je, koľko času sme museli pre kúpu vybraného tovaru odpracovať pred vyše 30 rokmi a koľko teraz.
Menej robíme na mäso, viac na chlieb
V súčasnosti zarábame v priemere reálne cca o 30 až 35 % viac ako v roku 1989. Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas vlaňajšieho a tohto roka sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. „Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. O niečo dlhší čas ako kedysi strávime v práci kvôli nákupom niektorých mliečnych výrobkov. Na chlieb však dnes musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa lodičiek stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň,“ uvádza Sadovská.
Lacnejšie produkty dlhodobej spotreby
Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať pre nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 9-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. „Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas,“ dodáva Sadovská.Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska.