Redakcia Nový Čas

Uznávaný český biológ a parazitológ profesor Jaroslav Flegr (62) v uplynulých týždňoch verejnosť zaujal presnými a nie práve optimistickými predpoveďami týkajúcimi sa vývoja pandémie. V rozhovore pre Nový Čas Nedeľa prezrádza, čo môžeme očakávať od covid-u v najbližších časoch.

Čo sa môžeme od parazitológa a evolučného biológa dozvedieť o vírusoch?

Vírusy sú parazity a epidemiológia je súčasťou všeobecnej parazitológie. Vírusy, ako všetky organizmy, tiež podliehajú biologickej evolúcii a to takou rýchlosťou, že to môže ovplyvniť nielen priebeh epidémie, ale dokonca i priebeh ochorenia jedného určitého človeka. Evolučná parazitológia nám môže prezradiť, ako sa bude s časom meniť nákazlivosť vírusu i ako sa bude meniť jeho virulencia – to, ako veľmi bude škodiť nakazenému človeku.

Je možné predpovedať, čo sa bude diať v nasledujúcich mesiacoch?

Áno, po kvalitatívnej stránke je možné predpovedať, čo sa bude zhruba diať, napríklad, že prípadov bude pribúdať a virulencia sa bude zhoršovať, rovnako ako parameter smrtnosti. To sa dá odvodiť zo všeobecných zákonitostí. To, čo je už ťažšie odhadnúť, je čas, teda akou rýchlosťou budú tieto zmeny nastávať.

Keby sme si teraz nasadili rúška, tak vírus sa prispôsobí a virulencia opäť klesne, aj keď by sme sa zrejme už nedostali na tak nízke hodnoty, na akých sme boli predtým. Ak nebudeme opatrní, budeme sa schádzať, podávať si ruky, proste vírus aktívne prenášať, tak môžeme sledovať rýchly nárast podielu vážnych prípadov v nemocniciach. Je to záležitosť týždňov.

Máte nejakú predpoveď, ako prežijeme s covid-om masovejšie sviatky, akými sú Dušičky či Vianoce? Bude nutné obmedziť pohyb obyvateľov?

Obávam sa, že áno. Hlavne bude potrebné ochrániť starších členov rodiny. Tohtoročné oslavy by sme mali pojať čo najviac komorne.

Je vhodné porovnávať iné vírusy a ich šírenie v minulosti? Alebo je covid výnimočný?

Z toho, ako sa správali iné vírusy v minulosti, môžeme mnohé odvodiť. Zároveň máme k dispozícii matematické modely pre správanie vírusov. Už 20 rokov učím evolučnú parazitológiu a tie modely sú dobre známe a ich predikcie celkom jasné. Podľa nich vieme, ako sa zhruba virulencia bude vyvíjať. Správanie tohto vírusu tomu zodpovedá, máme však šťastie, vírus mohol byť omnoho agresívnejší. V rámci svojho kurzu prednášam o tom, že na nás číha pandémia, a mali by sme byť veľmi opatrní i pripravení presne na niečo takéto. Obával som sa však, že keď to raz príde, bude to ešte horšie.

Bude vakcína bezpečná? Je pre zdravého človeka vakcína bezpečnejšia než imunita, ktorú by si vybudoval prekonaním ochorenia?

Ja si myslím, že áno. Pokiaľ to bude riadne odskúšaná vakcína, ktorá prešla všetkými štyrmi fázami a nie je nejako urýchľovaná, ako to robia v niektorých krajinách, tak rozhodne nebude nebezpečnejšia než vakcíny vyvinuté v minulom storočí. Fakt by som sa tej novej vakcíny nebál. Na druhú otázku však odpoveď nepoznáme, ale zrejme nie. Medzi imunitou získanou očkovaním a tou získanou v dôsledku ochorenia nemusí byť nutne rozdiel.

O čo sa vlastne vírus snaží? Aby sa najviac šíril alebo aby ostal dlhodobo v nositeľovi, alebo ho chce čo najrýchlejšie zlikvidovať?

Vírus sa „snaží“ mať čo najväčšie reprodukčné číslo. Vo vzájomnej súťaži vyhráva ten variant vírusu, ktorý dosiahne, že jeden chorý nakazí čo najviac zdravých. Vírus sa potrebuje množiť dostatočne rýchlo, aby nakazený človek produkoval dosť infekčných partikulí, a zároveň sa nesmie množiť prirýchlo, aby nositeľa rýchlo nezabil alebo nepripútal priskoro na lôžko, odkiaľ už nemôže nákazu šíriť. Tiež je v našich podmienkach pre vírus dôležité, aby na seba prirýchlo neupútal pozornosť – pretože pacient v izolácii tiež nemôže vírus šíriť ďalej. Populácia vírusu, ktorú tu máme, sa musí pružne prispôsobovať.

S príchodom jesene na rozdiel od leta trávime viac času vo vnútri. Môžeme aktívne „znepríjemniť“ vírusu podmienky pre šírenie? Napríklad vyššou vlhkosťou či vetraním?

Vírusu, samozrejme, môžeme podmienky v interiéroch znepríjemniť nižšou teplotou a vyššou relatívnou vlhkosťou vzduchu – nad 40 percent relatívnej vlhkosti. Určite by sme priestory nemali prekurovať. Človek by sa mal radšej teplejšie obliecť.

V lete bol vírus menej virulentný - u mnohých pacientov malo ochorenie ľahší priebeh. Keďže sme sa viac pohybovali vonku, nakazení dostávali menšiu infekčnú dávku. Teraz však virulencia stúpa a situácia sa zhoršuje. Takže sme si v lete vyselektovali našou opatrnosťou tie miernejšie varianty vírusu. Časť nakazených potom priniesla vírus zo zahraničia a ten je v niektorých prípadoch agresívnejší. Avšak i varianty vírusu, ktoré kolovali aj tu u nás lokálne, sa rýchlo môžu zmeniť na agresívnejšie, pretože vírus veľmi rýchlo podlieha biologickej evolúcii.

Môže sa nakaziť inou mutáciou vírusu už nakazený človek?

Áno, môže. Práve v školách a v podobných kolektívoch a hlavne v nemocniciach môže dôjsť k nákaze už nakazeného človeka, pričom vždy zvíťazí agresívnejší variant. To je ten variant, ktorý sa množí najrýchlejšie. Takto začnú v populácii prevládať vysoko virulentné vírusy.

Je otvorenie škôl rizikom?

Áno, rozhodne, otvorenie škôl je rizikom. Vírusu sa otvorila nová cesta prenosu a šírenie nákazy sa môže vďaka tomu zrýchliť. Karanténa by mala byť čo najprísnejšia. V Čechách po otvorení škôl začal počet prípadov rásť prudšie než som očakával. A nie je to len tým, že sa viac vyšetruje alebo sa lepšie a cielenejšie dohľadávajú rizikové kontakty. Podiel pozitívnych prípadov medzi vyšetrovanými rastie. Je dôležité sledovať, ako často sa deti nakazia a na koľkých ľudí dokážu nákazu preniesť. Práve pri slabších prejavoch choroby dokážu nákazu šíriť dlhšie, než sa na ňu príde a v školskom kolektíve to znamená, že sa z jednej triedy dostane nákaza do mnohých rodín.

Čo sa bude diať s vírusom v nasledujúcich rokoch? Stane sa takým bežným, že ho budeme brať ako iné vírusy, ktoré už bežne kolujú, prípadne sa stane tzv. detskou chorobou, na ktorú si vyvinú ľudia určitú imunitu?

Vďaka premoreniu alebo vakcinácii získa populácia dočasnú rezistenciu. Deti sa nakazia v rannom detstve a získajú doživotnú nesterilnú imunitu – do konca života si v tele ponesú malé množstvo vírusu, takže sa už nebudú môcť znova nakaziť. Dospelí budú chodiť na občasné preočkovanie alebo z času na čas prekonajú miernejšiu formu ochorenia. Z covid-u sa v podstate stane detská choroba. Musíme sa však pripraviť, že potrvá celú jednu generáciu, kým sa s chorobou väčšina obyvateľov stretne ešte v detstve.

Máme sa spoliehať na novú vakcínu?

Nič iné nám neostáva. Na rozdiel od minulosti sme dnes už schopní pripraviť vakcínu v priebehu mesiacov. Ešte pred desaťročím by sme na vakcínu čakali päť rokov i dlhšie. Takže môžeme počítať s tým, že do epidémie nová vakcína čoskoro zasiahne. Opäť sa jasne ukázalo, že tisíc eur vložených do vedy, a hlavne do základného výskumu, nám pomôže ušetriť miliardy. Na základe všeobecných zákonitostí evolučnej parazitológie vieme, že premorenosť a preočkovanosť populácie vytvárajúca kolektívnu imunitu časom nebude 64 percent – to bolo na začiatku epidémie. Ale, keď prevládnu menej virulentné línie vírusu a my aspoň trochu zmeníme svoje správanie, môže byť i desiatky percent nižšia. Preočkovať napríklad 40 percent populácie by sme mali zvládnuť ešte v priebehu budúceho roka.

Podobný vírus sa môže objaviť znova. Čo môže bežný človek urobiť, aby sa na niečo také pripravil?

Zdravý životný štýl a silná imunita sú najdôležitejšie. A vzdelávanie. Potrebujeme nielen imunitu proti vírusom, ale aj imunitu proti dezinformačným webom. Neviem ako je to na Slovensku, ale v Česku majú tieto weby výrazný podiel na tom, že tu teraz máme druhú vlnu epidémie a že je tak mohutná.

Slovensko vyhlásilo od 1.10. núdzový stav. Aký je váš názor na vyhlasovanie núdzového stavu v súvislosti s covid-om? Je situácia skutočne taká vážna?

Áno, situácia je mimoriadne vážna. Ak si zavedenie niektorých protiepidemických opatrení vyžaduje vyhlásenie núdzového stavu, potom je to potrebné bezodkladne urobiť. Nie pre politické záujmy čakať, ako my v Česku, až bude po voľbách.

• Docent parazitológie a profesor ekológie. Prednáša na Univerzite Karlovej v Prahe.

• Venuje sa evolučnej biológii, ekológii, evolučnej psychológii a parazitológii.

• Vo svete získal uznanie za výskum parazita Toxoplasma godii a toxoplazmózy.

• Je známy ako autor teoretického konceptu zamrznutej evolúcie.

Autor: Andrea Kvintová, Nový Čas Nedeľa

Podľa docenta Flegra sa z COVID-u stane detská choroba: Neblahá predpoveď, na toto sa musíme pripraviť!