Redakcia Nový Čas

Vyplýva to z tvrdení analytika Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara, ktorý bol externým expertom pripomienkujúcim plán obnovy v oblasti zdravotníctva. NIRP slúži ako rámec pre vypracovanie plánu rozvoja a obnovy.

"Škoda, že sa viac nehovorí o riešení problému s definovaním nároku pacienta a rozsahom zdravotných služieb hradených z verejných zdrojov, o motiváciách aktérov v zdravotníctve, o udržateľnom financovaní a o meraní a vyhodnocovaní kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti," povedal Zachar pre TASR s tým, že veľké rezervy v materiáli vidí aj pri stanovení si, <strong>ako bude Slovensko merať úspech či neúspech navrhovaných opatrení, či v tom, aký efekt majú tieto opatrenia priniesť pre pacienta</strong>.

Kľúčové je podľa neho to, či sa napríklad vyšší počet zdravotných sestier prejaví vo väčšej spokojnosti pacientov, v nižšom výskyte preležanín, nemocničných nákaz, menšom počte ďalších nežiaducich udalostí pri liečbe pacientov v nemocniciach a podobne.

"<strong>Darmo budeme mať vyšší počet všeobecných lekárov, keď budú napríklad ordinovať kratšie a nebudú pri platbách čiastočne motivovaní aj dosiahnutými výsledkami liečby</strong>. Darmo budeme mať viac psychológov a psychiatrov, keď nebudeme merať ich prínos pre spoločnosť," komentoval Zachar, pričom považuje za veľmi dôležité oveľa viac posudzovať hodnotu za vynaložené peniaze s cieľom, aby spoločnosť mala efektívnosť použitých verejných prostriedkov pod kontrolou. Podľa jeho slov by mal plán obnovy klásť na to oveľa väčší dôraz.

Podľa Zachara by mala byť cieľom primárne kvalitnejšia poskytovaná zdravotná starostlivosť pre pacienta, a nie určitý presne stanovený nárast počtu zdravotníckych pracovníkov. Tí sú podľa analytika len nástrojom na napĺňanie tohto cieľa.

Analýza slovenského zdravotníctva: Vie sa, kde na nás tlačí topánka, no chýbajú riešenia