Redakcia Nový Čas

Podľa agentúry AFP to v sobotu oznámilo arménske ministerstvo zahraničných vecí.

"Predseda vlády Arménska požiadal ruského prezidenta o neodkladné začatie konzultácií s cieľom určiť druh a rozsah pomoci, ktorú môže Ruská federácia poskytnúť Arménsku na zaistenie jeho bezpečnosti," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Tento krok by mohol podľa AFP prispieť k eskalácii konfliktu a prišiel po tom, čo sa v piatok zástupcovia Arménska a Azerbajdžanu počas rozhovorov v Ženeve nedohodli na novom prímerí.

Rusko má v Arménsku vojenskú základňu a s Jerevanom má uzavretú dohodu o obrane, ktorá sa však nevzťahuje na odštiepenecký región Náhorný Karabach. Pašinjan vo svojom liste Putinovi napísal, že nepriateľské akcie sa približujú k hraniciam Arménska a zopakoval, že Azerbajdžanu pomáha Turecko. Odvolal sa aj na úzke väzby oboch krajín a na zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci z roku 1997.

Rezort ruskej diplomacie v reakcii na Pašinjanovu žiadosť v sobotu oznámil, že Moskva poskytne Arménsku "potrebnú" pomoc, ak sa boje dostanú na jeho územie.

"Rusko poskytne Jerevanu všetku potrebnú pomoc, ak dôjde k bojom priamo na území Arménska," uviedlo ruské ministerstvo. Zároveň vyzvalo bojujúce strany, aby okamžite zastavili paľbu.

Ozbrojený konflikt medzi dvoma bývalými sovietskymi republikami Arménskom a Azerbajdžanom o enklávu Náhorný Karabach s prevažne arménskym obyvateľstvom má korene v roku 1988 a do regulárnej vojny prerástol v 90. rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu. Konflikt si už vyžiadal asi 30 000 obetí na životoch.

Ťažké boje v oblasti opäť prepukli 27. septembra a odvtedy, napriek opakovanému vyhláseniu prímeria, pokračujú.

Zúfalo žiadajú o pomoc: Arménsko sa oficiálne obrátilo na Rusko, dôjde k eskalácii konfliktu?