Redakcia Nový Čas

Spomenie si na ne napríklad zakaždým, keď okolo areálu nemocnice v Ostrave-Porube prechádza. Vo štvrtok od tragickej udalosti, ktorú sedem ľudí neprežilo, uplynie jeden rok. Viacnásobná vražda sa stala krátko pred Vianocami. Ovplyvnila ich prežívanie rade ľudí, medzi nimi aj žalobcom a policajtom.

"Oveľa viac ako mňa, bude streľba po celý život ovplyvňovať rodiny obetí. Akonáhle ale prechádzam okolo Fakultnej nemocnice, vždy si na mŕtvych spomeniem. Pritom si vybavím, ako do jedného zbytočné boli všetky násilné úmrtia, ktoré som s policajtmi doteraz vyšetroval. A aj keď je to dosť smutný pocit, snažím sa aspoň sám pre seba si uvedomiť, že každá, hoci na prvý pohľad najzložitejšia situácia má vždy niekoľko východísk," uviedol.

Siahať na život iného človeka preto osobne považuje za úplne zbytočné, krátkozraké a absolútne neprijateľné riešenie akéhokoľvek problému. Z vyšetrovania mu v pamäti utkvel rad vecí. Hlavne samotné miesto činu. "To predovšetkým svojím rozsahom a počtom tiel, ktorá sa na ňom nachádzalo," povedal. Vybavuje sa mu aj nasadenie a spolupráca mnohých policajtov i lekárov. "Od samého začiatku, keď ešte nikto nepoznal presný rozsah spáchaného skutku a nevedel, či útočila jedna osoba alebo viacero osôb, sa snažili pomôcť obetiam a dopadnúť páchateľa," doplnil. Prípad bol podľa Bartoša výnimočný počtom poškodených, ich náhodným výberom i miestom, kde boli napadnutí.

Za výnimočný a nepochopiteľný považuje i dôvod, pre ktorý sa páchateľ rozhodol zabíjať. Na stranu druhú samotné vyšetrovanie a dokazovanie príliš komplikované nebolo. Vychádza zo správania páchateľa pri čine, kedy sa nesnažil maskovať, k vraždeniu sa priznal matke, ktorú po streľbe navštívil, a neskôr sa navyše sám zastrelil. "Musím priznať, že som bol účastný u káuz, ktoré boli z pohľadu dokazovania, slovami klasika, výrazne náročnejšie pre moje i policajné malé šedé bunky," doplnil štátny zástupca. S ohľadom na to, že sa strelec po úteku z nemocnice sám zastrelil, polícia prípad odložila.

Spoločne s Bartošom dospela k názoru, že streľba v budove polikliniky bola rozšírenou samovraždou. Muž útočil s predstavou, že je nevyliečiteľne chorý a lekári mu nechcú pomôcť. Rozhodol sa, že sa zabije, a nechcel v tom byť sám. Jedna z mála vecí, ktoré po ukončenom vyšetrovaní zostala ale neobjasnená, je pôvod vražednej zbrane. Strelec si zaistil od neznámeho človeka model pištole, ktorý sa používa v školách a po istých úpravách môže byť funkčná. Ale často nespoľahlivá. To sa ukázalo aj v tomto prípade, keď sa pištoľ pri vražednom útoku v čakárni trikrát zasekla.

A to zachránilo život niekoľkým ľuďom. "Aj v tomto prípade platí, že ak je trestná vec odložená, neznamená to, že sa k nej orgány činné v trestnom konaní nemôžu v budúcnosti vrátiť. Stačí k tomu jedna nová výpoveď alebo nájdená listina. Ja aj policajti, s ktorými spolupracujem, rozhodne nenesú radi, ak nemôžu vec uzavrieť do všetkých detailov," povedal Bartoš. Preto podľa neho nemožno vôbec vylúčiť, že sa polícii podarí odhaliť totožnosť človeka, ktorý páchateľovi zbraň poskytol.

Od krviprelievania v ostravskej nemocnici uplynie rok: Pohľad na miesto činu prokurátor len tak nevymaže