Redakcia Nový Čas

Oproti minulému roku však musíme z peňaženiek vytiahnuť len o niečo viac. Zdražovanie neobišlo ani suroviny typické pre prípravu vianočných sladkostí a jedál. Viac zaplatíme nielen za kapustnicu, majonézový šalát, ale aj za mäso a alkohol. Nový Čas za vás porovnal vianočný nákup pred rokom a dnes. Ako sa zmenili ceny dobrôt na štedrovečerný stôl a prípravu vianočného pečiva a koláčov?

Ceny potravín stále rastú: Koľko si priplatíme za vianočný nákup?

Vianočné sviatky predstavujú pre každého vyššie výdavky. Váš rozpočet zaťaží okrem kúpy darčekov a výzdoby aj príprava rôznych dobrôt nielen na štedrú večeru, ale aj na sviatočné voľné dni. Slovákov preto nepotešia údaje Štatistického úradu, podľa ktorých ceny potravín neprestali rásť ani v čase korony. „Gazdinky nepoteší zdražovanie cukru,“ hodnotí Lenka Buchláková, analytička FinGO.sk, a vysvetľuje, že na svetových trhoch sa jeho ceny dostali najvyššie za posledné tri roky: „Dôvodom je výrazné zníženie produkcie cukru v Indii, ktorá je jeho najväčším producentom na svete.“

Kilo kryštálového cukru sa u nás predáva v priemere za 0,75 eura, čo predstavuje nárast oproti minulému roku o viac ako 7 %. Pred vianočnými sviatkami k výraznému zlacňovaniu nepríde. „Nákupy na vianočný stôl budú o 1 až 2 percentá drahšie,“ uvádza analytička Eva Sadovská. COVID-19 zapríčinil, že farmári mali počas jari problém s nedostatkom pracovnej sily, a to či už v súvislosti s čerpaním OČR u svojich predovšetkým zamestnankýň, ale aj kvôli pracovnej sile zo zahraničia.

Tá absentovala v dôsledku opatrení na hraniciach. Tento problém bol vypuklejší v zahraničí – u veľkopestovateľov ovocia a zeleniny, kde počet pracovníkov zo zahraničia je každoročne na úrovni desiatok a až stoviek tisíc ľudí.

Zlacneli pohonné látky dopravcov

Eva Sadovská, analytička WOOD & Company

- Cenotvorbu v prípade potravín však ovplyvňuje aj počasie, následne stav úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace ceny agrokomodít na svetových trhoch. Svoju rolu zohráva aj situácia súvisiaca s COVID-19. Poľnohospodárstvo, potravinárstvo a obchod s potravinami žiadnu pauzu nemali, fungovali nepretržite a boli kľúčovými oblasťami v čase COVID-19. Nákaza vo svete spôsobila zlacnenie ropy, a teda aj pohonných látok či palív. Keďže tie vstupujú do nákladov na výrobu a prepravu potravín, do určitej miery ovplyvňovali aj cenovky na potravinách.

Dosahy epidémie sú rozsiahle

Eva Forrai, Slovenský zväz spracovateľov mäsa

- V marci 2020 sa aj na území Slovenska naplno začali prejavovať aj dosahy epidémie koronavírusu, ktoré pretrvávajú až do dnešných dní, kde napr. na úrovni bitúnkov bol zaznamenaný pokles usmrcovania zvierat až cca 25 %, pričom aj väčšina výrobných prevádzok zaznamenala skôr pokles ako dôsledok zmeny spo­trebiteľského správania. Výrobné prevádzky zároveň reagujú na súčasnú epidemiologickú situáciu zavedením zvýšených hygienických opatrení, čo zvyšuje ich prevádzkové náklady. Prognózy na rok 2021 nie sú veľmi priaznivé, nemožno vylúčiť ďalšie zvyšovanie cien mäsa a mäsových výrobkov. Ďalší vplyv na ceny mäsa a mäsových výrobkov bude mať aj ďalší vývoj koronavírusu a afrického moru ošípaných na území Slovenska.

Zvýšený dopyt neohrozuje dostupnosť

Lenka Buchláková, analytička FinGO.sk

- Správanie Slovákov v obchodoch sa zmenilo. Mnohí prešli na nakupovanie cez internet, ktoré pre nich predstavuje väčšiu istotu, pretože v kamenných obchodoch je väčšie riziko nakazenia. Novodobým fenoménom je kúpa potravín online, čo si doteraz Slováci podľa rôznych prieskumov nevedeli predstaviť. Výrazné predzásobovanie oslablo, a to napriek príchodu druhej vlny koronavírusu.

Nakupujeme menej, ale vo väčšom

- Ukazuje sa, že ak aj ľudia počas uplynulých mesiacov míňali menej, tak nie z dôvodu poklesu príjmov, ako kvôli tomu, že nemali kde. Aktuálne obmedzenia, týkajúce sa nakupovania, sa môžu opäť podpísať na znížení počtu realizovaných nákupov. Na druhej strane spotrebitelia realizujú väčšie nákupy, respektíve ich nákupné košíky či vozíky sú plnšie, a to v priemere o 20 - 25 %.