Redakcia Nový Čas

S hercom ROBOM JAKABOM (44) sme sa rozprávali aj o jeho komunikácii s niekoľkomesačnou dcérkou či o novom seriáli Bodka, ktorý nakrúcal bizarným spôsobom.

Ochorenie COVID-19, ktoré posledný rok totálne zmenilo fungovanie sveta, sa nevyhlo ani vám. Ako ho zvládlo vaše telo? Zostali ste s rodinou, či ste sa okamžite snažili izolovať?

Keď som sa dozvedel, že som bol v kontakte s pozitívnym kamošom, samozrejme, odizoloval som sa a našťastie to manželka s dcérkou neschytali. Mal som prvé tri dni zimnicu s horúčkami, potom som stratil čuch a chuť a k tomu sa pridali bolesti hlavy. Cítil som, že ma to dosť vyčerpalo, aj keď som mal relatívne naozaj veľmi jemný priebeh, možno aj vďaka otužovaniu, s ktorým som uplynulú jeseň začal. Množstvo nás, nových otužilcov, je určite pozitívnym fenoménom koronových časov. Nech žijú pozitívne trendy!

Akým ste posledného trištvrte roka občanom? Poslušným a trpezlivým, alebo zľahka rebelujúcim a šomrajúcim?

Snažím sa dodržiavať všetky opatrenia, tým uchrániť svoje okolie a nepodliehať zbytočne konšpiračno-buričským náladám. Dôverujem epidemiológom a odborníkom. Kto iný by mal mať relevantné informácie z danej oblasti? Mali by sme sa spájať a byť voči sebe kolegiálni, ‚hejtom‘ si totiž nepomôžeme. Vo finále si to všetko aj tak zlíznu zdravotníci, príbuzní chorých a ľudia, ktorí musia pracovať, lebo nemajú právo kvôli mimoriadnemu stavu na voľno. Nesmieme ich v tom nechať. Novej vláde nezávidím jej situáciu, zároveň si niekedy vravím, že by miestami mohli úspešnejšie zvádzať boj so svojím egom a myslieť práve na to spájanie ľudí.

Keď sme spolu robili rozhovor predvlani, mali ste hlavu plnú divadelných textov, mali ste toho očividne veľa... Už po pár mesiacoch vás však kvôli korone čakal nútený oddych. Privítali ste ho?

Ten rozhovor bol počas skúšobného procesu Gogoľovho Revízora. Bol to jeden z tých procesov, keď som nevedel naozaj myslieť na nič iné a všetok čas a energiu som venoval práci na inscenácii. Postava Chlestakova ma prenasledovala vo dne - v noci. Obrovské nasadenie, energia a silná kritická otvorenosť úžasného poľského režiséra Lukasza Kosa nás totiž úplne pohltila. Bola to výborná práca, ktorej výsledkom bol vznik vynikajúcej inscenácie. Žiaľ, keď prišla korona, hranie sa stoplo. Revízora si momentálne z času na čas opakujem sám, alebo sa mi o ňom sníva. Nútený oddych mi ale otvoril úplne iné dvere, do ktorých by som nemal čas nazrieť. A tam som sa začal stretávať sám so sebou. Častejšie a intenzívnejšie. A, samozrejme, mohol som sa venovať malej a manželke a fakt som si to užíval. Vo všetkom zlom treba hľadať niečo dobré.

Manželka už začala aj nejako symbolicky pracovať popri materskej?

Áno, symbolicky, ale momentálne jej takmer všetok čas zaberie starostlivosť o našu neúnavnú dcéru.

A vy máte tej práce v poslednej dobe koľko? Tak akurát, aby ste úplne nezabudli, že ste herec?

Presne ste trafili klinec po hlavičke. Práce mám tak akurát, aby som nezabudol, že som herec, a teším sa, keď sa znova rozbehne divadlo.

Na obrazovkách Jojky odštartoval nový seriál Bodka, kde hráte hlavnú postavu. Akú máte s prácou na tomto projekte spojenú emóciu? Ostáva vo vás vo všeobecnosti niečo z projektov, ktoré medzičasom prekryli ďalšie práce?

Každá práca vo mne zanecháva inú stopu. Je to spojením ľudí, s ktorými robím, rozdielnymi témami a postavami, ktoré hrám, celkovým naladením... Je pravdou, že z práce na Bodkovi mam spojené naozaj extra špecifické zážitky.

Predstavte si, že máte dialóg so psom, ktorého tesne vedľa kamery neustále poveluje majiteľka, zároveň vám do zariadenia, ktoré máte v uchu, číta ďalší kolega texty, aby ste mali s kým viesť dialóg, lebo pes pochopiteľne nevie rozprávať, a do toho sa snažíte hrať, akoby nič, akoby to bolo normálne. (smiech) Niekedy som hral dokonca s plyšovým psom, to bol úplný bizár, raz by som si to rád pozrel v nejakom ,,behind the scenes”.

V Bodkovi hráte so špičkovo vycvičeným psom, respektíve so psami... Mali by ste vy sám trpezlivosť aspoň trochu rozvinúť potenciál nemej tváre?

Určite áno. Na psovi je úžasné, že keď sa oňho staráte a máte ho za reálneho parťáka, tak vás miluje nadovšetko. Nekombinuje s citmi ako my, ľudia. Všetko, čo mu dáte, dostanete niekoľkonásobne späť. Musíte mať hlavne vytrvalosť a dosť maškŕt. Pri točení som pochopil, že všetko väčšinou funguje výmenou za nejakú dobrotku. Chce to ale veľa trpezlivosti, lásky a času.

Ako sa vám vo všeobecnosti natáčalo so zvieratami?

Takúto veľkú skúsenosť som mal prvýkrát. Bol to v každom prípade zaujímavý zážitok. Tie psíky boli prirodzené vždy, čo sa o nás hercoch nedá vždy povedať. Tak som sa snažil svojou prirodzenosťou napasovať k prirodzenosti psíkov.

Aký máte vzťah k psom?

Mám pozitívny vzťah k psom. Momentálne nemám psa, moji rodičia majú. Zblížil som sa s hracím hlavným psom – Orinom. Vždy, keď sa vidíme, tak sa vždy na seba veľmi tešíme.

Neinšpiroval vás seriál natoľko, že by ste si chceli zadovážiť psa?

Určite áno, keď budem mať čas, tak by som rád mal psíka. Momentálne náš čas plne vyplňuje dcéra. Možno neskôr.

Časť uplynulého leta ste strávili s Lukášom Latinákom a s Adym Hajdu na záhoráckom vidieku, v dome, kde sa Ady rozhodol trvalo žiť. Skúšali ste tam novú hru. Bavilo by vás fungovať uprostred takejto vidieckej idylky aj dlhodobo?

U Adyho sme pracovali pod režijnou taktovkou Kuba Nvotu na našej novovzniknutej inscenácii Účet. Traja kamaráti sú na víkendovej chate. Po parádnom piatkovom večere strávenom v miestnej reštaurácii sa prebudia a ten, ktorý zaplatil účet, poprosí ďalších dvoch, či by sa mu naň nemohli zložiť, že mal vypité a v slabej chvíli urobil chybu. Úplne banálna zápletka, ale vynikajúco rozpísaná. O tom, ako veľké hádky v živote vznikajú zo zdanlivých banalít, o kamarátstve, ženách, krízach stredného veku, samote, ale s vtipom a s nadhľadom. Určite by ma bavilo mať chatu, kam môžem kedykoľvek zájsť. Počas minulého roka som na to často myslel. Miesto, kde môžem byť so svojimi najbližšími, prípadne sám so sebou, vedieť sa stratiť v lese…

Mimochodom, práve Ady Hajdu svojho času povedal: „Keď sa ti narodí dieťa, začneš sa úplne inak báť.“ Ste iný človek, odkedy ste otcom?

Samozrejme, pocit zodpovednosti za niekoho iného vám zmení myslenie. Ako prioritu máte už nastálo svoje dieťa. Vo všetkom. Myslíte dva kroky dopredu. Ja som si to najviac uvedomil práve počas korony. Čo by bolo, keby sa stalo niečo vážne nám dvom, nebodaj jej? To vám predtým nenapadne.

Komunikácia s dcérkou ešte asi veľmi neprebieha, ale už zrejme tušíte, aký budete typ otca. Budete do výchovy dávať viac z neurotika alebo pohoďáka?

Komunikácia s dcérou práveže už prebieha veľmi intenzívne. Akurát si nie som istý, či dobre lúštim, čo si myslí, a ona je na tom zrejme rovnako. Vedieme siahodlhé debaty o ,Ga, gegege, bo, uaua, plplplp, uauaue, bebebe...´ Máme rozdebatovaných množstvo veľkých tém, niekde sa názorovo líšime, niekde stretávame, ale zatiaľ sme obaja ,pohoďáci´, ako vravíte. Pomaly sa ladíme jeden na druhého.

Bude dcérka rozprávať aj po maďarsky? Máte v pláne naučiť ju to?

Bolo by to super. Či to mám v pláne? Doteraz som mal v pláne všeličo a všetko sa udialo inak, takže nejako výrazne sa nesnažím veci plánovať. Dúfam, že učenie maďarčiny spontánne prevezmú do rúk moji rodičia.

Vlani ste sa ocitli aj pod skalpelom. Meniskus poslúcha? Noha ako nová?

Vynikajúci chirurg MUDr. Sestrienka sa zatiaľ postaral o obe moje kolená. Po tom, ako fungujem, to bude zrejme naozaj špičkový doktor, lebo ich trápim, ako sa dá. Postupne sa snažím zvyšovať intenzitu športovania a dostávam sa do svojej kože, teda kondície. Bez pohybu by som nedokázal existovať. Dobíja mi baterky.

Ako ste strávili nedávne vianočné sviatky? Iba doma, v trojici?

Trávili sme ich na východe s Aničkinou rodinou. Kvôli korone sa nám totiž plány nečakane zmenili. Celé sviatky som pociťoval, že sa končí bizarný rok a do toho ďalšieho som sa rozhodol symbolicky vykročiť pravou nohou. Možno sa naozaj niečo udeje.

Čo počas neho očakávate, možno okrem zázrakov, ktoré prinesie vakcinácia?

Mohol by byť špeciálny napríklad tým, že dcérka začne chodiť, rozprávať, budeme hrať divadlo, budú tam sedieť diváci a aspoň trošku sa zmierni tá nevraživosť, ktorá je medzi ľuďmi. Keby sme sa ako spoločnosť uzdravili - a nielen z korony, to by bolo veľmi špeciálne a zároveň by som si to prial.

Herec Robo Jakab po narodení dcérky: Počas korony mu napadla myšlienka, z ktorej striasa