Redakcia Nový Čas

Podľa jeho slov záchranári sa v týchto časoch vystavujú nielen obrovskému riziku nákazy koronavírusom, ale aj psychickému vapätiu a majú strach o svoje rodiny. S niektorými situáciami, keď mu pri výjazdoch umierali pred očami jeho blízki, sa vyrovnával veľmi ťažko.

Sympatický rodák z Nitry zakotvil na Záhorí, kde pracuje ako záchranár. Jeho práca je často jediným východiskom či svetielkom nádeje pre tých, ktorí sa ocitli v ohrození života a zdravia. Teraz sa k 24-hodinovým službam pridalo neustále vypätie pre všadeprítomnú pandémiu koronavírusu a ochranné obleky.

„Máme väčší počet výjazdov k pacientom s akútnymi respiračnými ťažkosťami a vysokými teplotami. Dennodenne nám hrozí vysoké riziko nákazy COVID-om aj napriek tomu, že sa maximálne chránime. Je to veľký tlak na psychiku, pretože každý z nás má doma rodiny, deti, rodičov a nikto z nás nechce týmto vážnym ochorením nakaziť svojich najbližších,“ ukazuje realitu týchto dní Juraj a dodáva, že aj záchranári, lekári, sestry či operátori na tiesňovej linke sú tiež len ľudia.

„A verte mi, že ideme až za svoje hranice a snažíme sa urobiť pre všetkých pacientov maximum,“ vraví mladý muž, ktorého veľmi mrzí, že ešte stále sa nájdu ľudia, ktorí ochorenie COVID-19 podceňujú.

„Odkázal by som im, že to skutočne nie je iba chrípka a treba momentálnu situáciu brať veľmi zodpovedne. Sú pacienti s ľahším priebehom, ale aj veľmi vážnym. Samozrejme, okrem pacientov s COVID-19 nesmieme zabúdať aj na iné vážne výjazdy, keď sú pacienti tak isto ohrození na živote a zdraví a musíme im poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Prosím ľudí, neberte testovanie a očkovanie ako trest. Verte, že nikto vám tým nechce ublížiť. Takto chránite seba a chránite aj nás,“ vyzýva záchranár ľudí.

Služba mu priniesla manželku

Napriek úskaliam a rizikám, ktoré so sebou prináša povolanie záchranára, keby si Juraj mohol vybrať znova, nemenil by. Jeho túžba pomáhať iným je veľmi silná. „Keby som sa mal rozhodnúť teraz, či budem záchranárom, úprimne odpoviem áno. Vždy som bral a budem brať toto zamestnanie ako poslanie, ktoré sa nedá robiť len pre peniaze. Človek jednoducho musí mať v sebe ochotu pomáhať druhým,“ vyznáva sa Juraj.

Na otázku, čo s ním najviac pohlo vo farbách záchranára, odpovedá, že v pamäti mu navždy ostanú tri situácie. „Boli sme privolaní k dopravnej nehode. Išlo o zrážku auta s autobusom. Keď sme prišli na miesto, zbadal som v havarovanom aute kamaráta z detstva... Po transporte do nemocnice zraneniam podľahol. Druhý taký moment bol, keď nás privolali na výjazd k môjmu strýkovi, ktorému sme tiež už nedokázali pomôcť,“ spomína na ťažké momenty mladý muž.

Práca mu však priniesla do života aj veľkú lásku. „Na jednom z výjazdov som spoznal teraz už moju manželku Mišku, ktorá je tiež záchranárka,“ zakončí s úsmevom otec 8-mesačnej dcérky Emky.

Záchranár Juraj zažíva v službe momenty, z ktorých mrazí: Prosba na Slovákov pred testovaním