Redakcia Nový Čas

Gastroenterológ Ladislav Kužela vo svojej knihe Zdravé črevo a trávenie vysvetľuje aj to, prečo sa kolonoskopie netreba obávať, a ako sa stravovať tak, aby naše trávenie fungovalo správne.

Gastroenterológ o zdraví a jedle: Stravovali sa Slováci pred 50 rokmi lepšie? Toto by bol ideál

Väčšine z nás v súvislosti s trávením napadne žalúdok. Prečo ste teda do názvu vašej knihy dali črevo? Je dôležitejšie?

Vynikajúca otázka a jedna z tém, o ktorej sme v našej knihe písali a snažili sa to čitateľom vysvetliť. Celosvetovo mylne koluje mýtus, že trávenie nastáva v žalúdku, že žalúdok je vlastne ten tráviaci orgán. Čuduj sa svete, nie je tomu tak, pretože žalúdok je síce veľmi dôležitý, ale máme aj pacientov, ktorí ho nemajú. Inými slovami, dá sa bez neho žiť. Úloha žalúdka je pomerne jednoduchá. Je to vakovitý orgán, ktorý tvorí kyselinu, a prvotne začne spracovávať potravu. Ale on ju nenatravuje, on ju len pripravuje pre črevo, ktoré je tu od toho, aby prijalo všetky živiny. A to všetko sa deje v tenkom čreve, z ktorého sa krvnou cestou dostávajú živiny do tela.

Črevo ste zároveň nazvali aj druhým mozgom. Prečo?

Toto je vec, ktorá ide za posledné roky veľmi do popredia. Keď som pred 25 rokmi začínal ako lekár, nevedelo sa, aký zložitý a komplexný nervový systém nám ovláda celé trávenie. Zistilo sa to až na veľmi veľkej skupine pacientov. Títo pacienti sa označujú ako pacienti s funkčnými ochoreniami, čiže majú poruchu fungovania tráviaceho traktu. To znamená, že pri vyšetrení u nich nezistíme nič vážne, žiadny zápal, napriek tomu ich ťažkosti pretrvávajú. Ukázalo sa, že trpia tzv. viscerálnou hypersenzitivitou, inými slovami je to o mozgu. Ten posunie prah citlivosti tak, že pacient začne vnímať všetky tráviace pochody, ktoré za normálnych okolností ani necítime. Vedci sa tým začali viac zaoberať a postupom času sa zistilo, že tu máme „druhý mozog“, ktorý je s mozgom prepojený. A tým je črevo.

Zaoberáme sa zdravým stravovanm, ale málokto už rozumie, čo znamená zdravé trávenie. Čo robíme zle a čím mu škodíme?

Škodíme si sami sebou. Každý si myslí, že to svojou hlavou pretlačí, bude jesť, kedy on chce a pôjde do hladovky, lebo si čosi načítal. Zabudli sme, že raňajky, obed, večera nie sú výmysel. Naši predkovia len počúvali svoje telo a vybudovali to, čo my teraz búrame a potom chodíme ku gastroenterológom. Treba počúvať svoje telo, v jednoduchosti je krása.

Ľudia skúšajú rôzne diéty a hladovky. Ako si nenarušiť celý systém trávenia?

Ak sa na trendy pozrieme z pohľadu medicíny založenej na dôkazoch, tak na rôzne ketodiéty, očisty, detoxy nemáme žiadne dôkazy. Sú to len tvrdenia, ktoré sú logicky postavené aj vábivé, plus-mínus majú aj hlavu, aj pätu. Človek si povie, toto by som aj vyskúšal. Ale skúšaj radšej niečo, čo je overené, to znamená, že na to sú reálne dôkazy z reálnych štúdií.

Veľa sa hovorí o parazitoch a baktériách v črevách. Máme ich v organizme na kvantá a treba ich z nich dostať nejakou očistou?

Kvantá parazitov nemáme, máme kvantum mikróbov. Keď sa narodíme, postupne sa nám začne nimi črevo osídľovať. Tými dobrými, ale aj zlými. V dospelosti ich máme približne dve kilá, s ktorými žijeme v symbióze. Vedia ovplyvniť našu imunitu, pohyblivosť čriev, ich priepustnosť, množstvo procesov, ktoré pomáhajú k dobrému, zdravému tráveniu. Na druhej strane je pravda, že parazity do čriev nepatria. Svetová zdravotnícka organizácia mapovala oblasti ohrozené parazitmi, v ktorých odporúča preventívne odčervovať každé dva roky. Slovensko k nim ani zďaleka nepatrí, a keď takéto odparazitovanie robíme, nie je to založené na žiadnom medicínskom dôkaze. Môže to mať viac negatívnych následkov ako pozitívnych.

Ako by sme sa mali počas dňa stravovať, aby sme pomohli svojmu tráveniu?

Pravidelnosť - teda raňajky, obed, večera - majú svoj veľký význam. Veľa z nás prestalo raňajkovať a presunuli toto jedlo na inú časť dňa. Raňajky sú však dôležitým štartérom všetkých tráviacich pochodov celého dňa. Čo sa týka obeda, polievka má svoj význam, lebo do čreva sa dostáva pomerne rýchlejšie v porovnaní s inou potravou. No a ako sa kedysi hovorilo, raňajkuj sám, obeduj s priateľom, večeru daj nepriateľovi. Večera ako taká by tam mala byť, samozrejme však nie kačica a lokše, ale niečo jednoduché. No a okrem pravidelnosti, to druhé je „počúvaj svoje telo“. Neprejedať sa. Ten signál, že „už som naplnený“, žiaľ, prichádza oneskorene. Takže radšej menšie porcie a častejšie, ako jedna veľká porcia. A posledná vec, na ktorú netreba zabúdať je, že žalúdku trvá 3 až 5 hodín, kým sa vyprázdni, čiže také by mali byť intervaly medzi jedlami pri normálnych porciách. No a aby sme pomohli pažeráku, určite si netreba po najedení ľahnúť, aj keď je to lákavé.

A čo olovrant alebo desiata?

Môže byť, jasné. Stále je to o tom objeme, o množstve. Samozrejme, ideálne je zaradiť na tieto chody ovocie. Nič zdravšie pre naše telo nemôžeme urobiť. A je tiež dôležité si uvedomiť, že keď sa hýbe telo, hýbe sa aj tráviaci trakt. Takých 30 minút trikrát týždenne, aby sme telo dostali do jemného spotenia, chôdzou, ľahkým behom, plávaním, bicyklovaním, to je to, čo môžeme pre svoj tráviaci trakt urobiť.

Existuje ideálne stravovanie?

Každoročne 20 odborníkov - lekárov z rôznych oblastí hodnotí, ktorá diéta je najlepšia. Štyri roky po sebe vyhrala mediteránska diéta. Čiže v podstate stravovanie ako pri Stredozemnom mori. Obyvatelia stredomorských krajín majú síce trochu väčšie porcie ako my, ale zase sú plné čerstvého ovocia, zeleniny či rýb. A to je to, čo nám tu chýba.

Áno, ale mediteránska diéta pozná veľmi neskorú večeru a zase slabšie raňajky.

Čiže základ je aspoň niečo zjesť?

Ako by mali vyzerať ideálne raňajky?

Naše telo je omnoho múdrejšie ako my, treba ho počúvať. Ak mám na niečo chuť, dám si. Ale opäť s mierou.

Čo si myslíte o niekoľkohodinovej či niekoľkodňovej uvedomelej hladovke?

Niekoľkodňovú hladovku by som určite neodporúčal. Ale čo sa týka stále populárnejšieho 8- či 16-hodinového hladovania, na to už existujú aj štúdie, ktoré dokazujú, že tento typ stravovania môže byť prospešný, hlavne pre srdcovo-cievny obeh a, samozrejme, pri chudnutí. Sú kardiológovia, ktorým keď pacient povie, že sa takto stravuje, nevyhovárajú mu to.

Stravujú sa Slováci lepšie ako pred 50 rokmi?

Určite sa pred 50 rokmi nestravovali tak dobre a tak pestro. Ale čo mali omnoho lepšie ako my, je pohybová zložka. Keby sme si mohli vybrať, tak zoberme našu stravu a ich pohyb.

Strašiakom ľudí je rakovina žalúdka či pankreasu. Je ich výskyt skutočne taký veľký?

Úplne najväčším strašiakom je, že už desať rokov sme na popredných svetových priečkach vo výskyte rakoviny hrubého čreva. Veľa sa o tomto type rakoviny vie, no neposunuli sme sa nikam. Preto máme stále zlé čísla, stále sme celosvetovo plus-mínus medzi prvou trojkou najhorších. Ja verím, že neskĺzneme ešte viac, pretože v rámci covidu sa, logicky, začali odkladať preventívne výkony aj na odhalenie tejto rakoviny. Čo sa týka rakoviny žalúdka, zdá sa, žiaľ, že aj tu rastieme.

Opravte ma, ak sa mýlim, ale rakovina hrubého čreva je dobre liečiteľná, ak je zachytená včasne.

Presne, čas je to najdôležitejšie. A o tom je celý skríningový program - vychytávať bezpríznakových jedincov. U nich je liečiteľnosť veľmi dobrá, lebo väčšinou ide o skoré štádiá. Čím neskoršie štádium, tým šanca, žiaľ, klesá. Ale tak to je pri každom nádore.

V čom spočíva skríning rakoviny hrubého čreva?

Máme dve možnosti vyhľadávania rakoviny. Jednou je raz za dva roky vyšetrenie stolice na takzvané skryté krvácanie, alebo potom kolonoskopia a tá stačí raz za desať rokov. To však platí pre tých, ktorí nemajú príbuzného s nádorovým ochorením. Ak takýto prípad v rodine bol, tak platí jednoduchá poučka: So skríningom treba začať o desať rokov skôr, ako bol nájdený tento nádor hrubého čreva u príbuzného.

Treba sa kolonoskopie báť? V knihe jej venujete dokonca prvé kapitoly.

V žiadnom prípade nie. Tejto téme sme venovali veľkú časť aj v samotnej knihe. Bežne sa mne aj kolegom stáva, že na toto vyšetrenie pacient nepríde, pretože má strach. A je to strach z nepoznaného, z toho, čo si nájde na internete. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo sme knihu napísali. V dnešnej dobe je x možností, ako pacientovi uľaviť, ako ju urobiť príjemnou, bez nejakých hororových zážitkov. S kolegami sme zozbierali tie najčastejšie otázky a snažili sme sa laicky na ne odpovedať tak, aby ľudia na vyšetrenia prišli a prišli informovaní.

Pri kolonoskopii či endoskopii sa používa čoraz častejšie uspanie pacienta. Existujú nejaké kontraindikácie, kedy tak nemožno urobiť?

V našich končinách už sa uspanie konečne začalo používať viac, tak, ako aj inde vo svete. V iných krajinách pacient musí podpísať, že nechce uspatie. U nás musí podpísať, že chce uspatie. Gro pacientov na Slovensku sa tohto musí dožadovať, a to nie je dobré. Takisto uspať každého tiež nemá zmysel. Pacient musí sám zhodnotiť úroveň svojho strachu. Tu nemá zmysel byť hrdinom. Môže si vybrať injekciu, tá je čarovná v tom, že urobí pacientovi „okno“, síce spolupracuje, funguje, rozpráva, ale nepamätá si. Druhou možnosťou je celková anestézia.

Čoraz viac sa objavujú ľudia so syndrómom dráždivého čreva. Je to ochorenie doby a dôsledok stresu?

Nemám presné dáta, no myslím si, že táto doba prispela k tomu, že za posledné roky celosvetovo narástol počet tých pacientov. A áno, stres je jedným z možných vyvolávateľov, ale nie je jediným. Významný vplyv má aj zloženie črevnej flóry. U týchto ľudí býva často porušená hybnosť tráviaceho traktu. Príklad, stolica trikrát týždenne je rovnako normálna ako trikrát denne. Tá norma je veľmi široká. A u týchto pacientov ideme mimo tejto normy. Keď už príde toto ochorenie, pacienti chodia mesiace po doktoroch. Pretože toto ochorenie nemá príznak, ktorý by sa mohol označiť za vzorku. Tým, že toto ochorenie je spôsobené viacerými príčinami, tak ho aj lieči viacero špecialistov.

V súvislosti s črevom sa často spomína imunita. Má súvis aj s depresiou alebo so psychickými poruchami?

To, čím je osídlené naše črevo, sa ukazuje omnoho významnejšie než sme si mysleli. Mikrobión pravdepodobne vplýva aj na niektoré psychické stavy, v prípade autizmu to už bolo aj preukázané. V dnešnej dobe však nevieme ešte veľmi dobre nastaviť ovplyvnenie čreva probiotikami k tej danej chorobe. Teda, ako zasiahnuť, aby sme ochorenie vyliečili lepšie. Ale zbierajú sa údaje a je to cesta, kadiaľ to pôjde do budúcna. Stanoví sa mikrobión čreva, povie sa tieto a tieto mikróby sú premnožené a môžu vám spôsobovať tieto choroby. Je hudbou blízkej budúcnosti namixovať vám individuálne na mieru ušitú flóru, ktorá vám pre črevnú imunitu urobí to najlepšie. Ukázalo sa, že pri niektorých ochoreniach treba stolicu doslovne transplantovať.

Transplantovať stolicu? Ako?

Dá sa preč stolica pacienta a dodá sa stolica zdravého jedinca. Je viac možností ako na to, zospodu, hadičku cez tenké črevo, nie je to veda. Už teraz sa zbierajú stolice univerzálnych darcov, ktorí majú ideálnu skladbu mikróbov v čreve a vedia vám tou správnou flórou prispieť pri liečbe mnohých ochorení.

Potrebujeme na zdravé črevo denne probiotiká?

Denne treba probiotiká užívať vtedy, ak si idem narušiť črevnu flóru. Napríklad viem, že musím užívať antibiotiká. Na dennej báze je to dôležité vtedy, ak užívam dlhodobo lieky, ktoré potláčajú tvorbu žalúdočnej kyseliny. Pretože žalúdočná kyselina tvorí bariéru, zabíja mikróby, ktoré sa dostanú do čreva a nepúšťa ich ďalej. A potom, samozrejme, pri zápalových ochoreniach čreva, no tu sa treba poradiť s lekárom. Je však dôležité povedať, že probiotík máme neskonalé množstvo a treba to vždy konzultovať. Netreba to preháňať.

Hovoríte, že zdravé črevo je základ imunity. Je odvážne tvrdenie, že nás ochráni aj pred koronavírusom?

Nemáme na to dáta, ale kiežby to tak bolo. Naozaj neexistuje zatiaľ odpoveď. Ale je fakt, že črevo a imunita majú veľký význam.

Hnačka ustúpi, ak prestanem jesť

Ukázal sa presný opak. Treba jesť častejšie, pomalšie a siahnuť po potravinách ako ryža, mrkva alebo zemiaky.

Pálenie záhy je v poriadku

Netreba to brať ako normálny jav, ale navštíviť lekára, môžete mať refluxnú chorobu pažeráka.

Bez žalúdku sa nedá žiť

Niektorí pacienti s rakovinou žalúdka musia podstúpiť jeho odstránenie, pričom sa na pažerák našije tenké črevo, aby mohli ďalej prijímať potravu a plnohodnotne žiť.

Niektorý alkohol pankreasu neškodí

Taký alkoholový nápoj ne­existuje. Akákoľvek tekutina obsahujúca alkohol môže v kombinácii s inými faktormi viesť k vzniku pankreatitídy.

Kamene zo žlčníka možno spláchnuť

Na internete nájdete veľa „zaručených návodov“ ako sa kameňov zbaviť, no pozor, môžu vám len zhoršiť už existujúce bolesti. Je to ako keby ste chceli prepchať loptičku odtokom z umývadla.

V dvanástniku sa čiastočne natrávená potrava stretáva s pankreatickou šťavou, so žlčou a so sekrétom žliaz.

Crohnova choroba vzniká zo stresu

Tejto teórii sa verilo do 90. rokov, no ne­exis­tujú na to žiadne dôkazy. Stres však chorobu môže zhoršovať.

Zmenou stravy hemoroidy nevyliečim

Opak je pravdou. Zmena stravy je dôležitá najmä v prevencii. Veľa tekutín a vlákniny formou čerstvého ovocia a zeleniny určite pomôže.