Redakcia Nový Čas

Podľa ekonómky Danuši Nerudovej možno predpokladať napríklad zmenu vzťahu k životnému prostrediu a obmedzenia kongresovej turistiky. Epidemiológ Petr Smejkal zase vidí priestor pre to, aby sa ľudia viac zamysleli nad vlastným zdravím a životným štýlom. Matematik Ján Kulveit vyzdvihol zrýchlenie digitalizácie vo verejnej správe.

"Naša spoločnosť stratila falošný pocit bezpečia," uviedla rektorka Mendelovej univerzity v Brne Nerudová. Pandémiu vníma ako "zdvihnutý prst civilizácii", ľudia by podľa nej mali byť pokornejší.

"Budeme svedkami zmeny územných sídiel. Ľudia sa možno budú sťahovať z veľkých centier na vidiek, pretože počas lockdownu sa presvedčili o tom, že je tam ľahšie žiť, " odhadla. Pandémie bude mať podľa nej vplyv aj na zmenu ekonomického modelu, ktorý spoločnosť zotrvačne aplikovala od konca druhej svetovej vojny. "Ukázalo sa, že honba za lacnou pracovnou silou nie je úplne šťastná," podotkla.

Domnieva sa tiež, že lietanie sa na nejakú dobu stane luxusnejším tovarom. Podľa nej firmy obmedzia "nezmyselné pracovnej cesty", pretože zistili, že rad vecí dokážu vyriešiť cez digitálne platformy.

Kulveit mieni, že covid môže byť dlhodobo pozitívny, ak poslúži ako varovný výstrel pred väčšími rizikami. "Zem, kde sa vyskytol SARS, boli oveľa pripravenejší," upozornil v súvislosti s aktuálnou pandémiou. "Ak by sme sa dokázali z covidu poučiť tak, že žiadna väčšia epidémia neprebehne, mohla by to byť ohromná výhoda," spomenul.

Smejkal dúfa v to, že na sebe vďaka koronavirosovej pandémii zapracujú napríklad tí, ktorí teraz patria k najrizikovejším skupinám: ľudia s vysokým tlakom, obezitou alebo cukrovkou. Ľuďom odporučil potrebné otužovanie alebo sledovanie hladiny vitamínu D.

Historik Jakub Rákosník z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej uviedol, že pandémia každému poskytla časový priestor zastaviť sa a zamyslieť sa nad prioritami. Pripomenul tiež, že súčasná situácia nie je v porovnaní s predchádzajúcimi pandémiami "ničím šokujúcim".

"Závažné epidémie v Európe nemali vždy len negatívne dôsledky, v dlhodobej perspektíve z toho vždy vzišlo niečo pozitívne," upozornil. Spomenul napríklad morovú ranu, ktorá podľa neho síce zahubila tretinu obyvateľstva, ale viedla k rastu životnej úrovne chudobnejší populácie.

Pandémia koronavírusu môže priniesť aj pozitívne veci: Slová expertov hovoria za všetko