Redakcia Nový Čas

Za nelegálne zabraté parcely často  nevedia ich majiteľom vydať náhradnú pôdu, inde si pozemky obyvatelia osád  nechcú odkúpiť. Odkúpenie by im pritom umožnilo ľahšie legalizovať svoje  príbytky, samosprávam by zas dalo možnosť prísnejšej regulácie výstavby. ČTK to  povedali oslovení starostovia obcí.

"Osada je veľmi husto zastavaná, je  tam množstvo chatrčí, museli by sme Rómov predávať pozemky doslova po pár  metroch štvorcových a to sa nedá," uviedol starosta Veľkej Idy pri Košiciach  František Šnír. Problémom tiež je, že osada stojí na súkromných parcelách a ich  majitelia sa domáhajú vydania náhradnej pôdy. Obec však žiadnu nevlastní,  poznamenal Šnír. Obáva sa tiež, že obyvatelia osady by neboli ochotní za pozemky  zaplatiť.

V obci Spišský Štvrtok stojí rómska osada na obecných  pozemkoch. Vedenie obce plánuje pozemky jej obyvateľom postupne predať. Ak chcú  obyvatelia stavať nové domy či rozšíriť existujúcu stavbu, obec im to dovolí až  po odkúpení pozemku.

Obci sa však zatiaľ takto podľa starostu Štefana  Bajtoša podarilo vysporiadať len malú časť pozemkov. V osade už pritom zbúrali  dva nové domy, ktoré obyvatelia osady postavili. Samospráve sa tak podľa Bajtoša  aspoň podarilo obmedziť novú nelegálnu výstavbu.

Pozemky pod približne  polovicou rómskej osady, kde žije asi 800 ľudí, sa naopak podarilo vysporiadať  obci Krásnohorské Podhradie. "Obyvateľom obce, ktorí mali pod osadou pôdu, sme  dali náhradnú v inej lokalite, takže sa im vrátila späť aspoň hodnota ich  majetku," uviedol starosta obce Štefan Szarka.

Obec sa v súčasnosti  snaží vysporiadať aj zvyšok osady. Pozemky si pritom tamojší Rómovia musia sami  kúpiť, čo môže stáť niekoľko stoviek až tisícok eur.

"Chceme si kúpiť  pozemok, v nelegálnom dome nemôžem mať ani elektrinu a nemôžem požiadať o  príspevok na bývanie," zdôvodnila obyvateľka osady Alžbeta Darvašová. Peniaze na  kúpu pozemku chce získať z pôžičky alebo ho zaplatiť postupne. Následne by sa  mohla uchádzať o príspevok na bývanie a získať tak niekoľko desiatok eur navyše.

"Chceli by sme si to kúpiť, nebudeme sa tak báť, že nám raz môžu domček  zbúrať," dodala ďalšia obyvateľka osady Marcela Zubatá. Niektorí obyvatelia obce  sa Rómom podľa Zubatej vyhrážajú, že domčeky na ich pozemkoch dajú odstrániť.

Obec si od vysporiadania pozemkov sľubuje väčšiu kontrolu nad výstavbou  chatrčí. Na neodkúpených pozemkoch totiž nelegálnu výstavbu nepovolí, poznamenal  Szarka.

Na Slovensku žije podľa odhadov niekoľko stotisíc Rómov. Najviac  je ich na východnom Slovensku, často bývajú v segregovaných osadách, kde je  nízka životná úroveň. Len v Prešovskom kraji je podľa štatistík približne 250  takýchto osád. Väčšina obyvateľov osád je dlhodobo nezamestnaných, napríklad pre  chýbajúce vzdelanie.

Obciam sa nedarí vysporiadať pozemky pod rómskymi osadami