Redakcia Nový Čas

Pri riešení klimatickej krízy ide o zachovanie stability všetkých štátov a inštitúcií, ktoré mnohé roky budovali, uviedla pre britský týždenník The Observer. &quot;Katastrofálny scenár by znamenal, že by sme mali masívne toky vysídlených ľudí,&quot; povedala Espinosová. Ak sa podľa nej krajinám sveta nepodarí zvládnuť obmedzenie emisií skleníkových plynov, mohlo by to ohroziť globálnu bezpečnosť a stabilitu, pričom migračné krízy a nedostatok potravín by priniesli konflikty a chaos.

V Paríži sa v roku 2015 viac ako 190 krajín dohodlo na cieli udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie, ako aj úsilí o to, aby tento nárast neprekročil hranicu 1,5 stupňa Celzia. Všetky krajiny mali predložiť plány krokov, ako chcú tento cieľ dosiahnuť. Pri aktuálnych plánoch však svet podľa správy OSN smeruje k otepleniu o 2,7 stupňa Celzia so súvisiacimi katastrofálnymi dôsledkami, píše agentúra DPA.

&quot;Znamenalo by to menej potravín, teda pravdepodobne krízu potravinovej bezpečnosti. Výrazne viac ľudí by bolo zraniteľných zlými okolnosťami, teroristickými a násilnými skupinami,&quot; uviedla Espinosová. Už v minulosti sa podľa nej ukázalo, čo môžu prílevy utečencov vyvolať: &quot;Ak sa to prejaví v oveľa väčšom meradle – nielen na medzinárodnej, ale aj národnej úrovni – prinesie to veľmi vážne problémy.&quot;

Espinosová – výkonná tajomníčka Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), v rámci ktorého bola prijatá aj Parížska dohoda – bude mať spoločne s hostiteľskou Britániou na starosti vedenie rozhovorov v Glasgowe. Od nedele 31. októbra sa tam na dva týždne zídu zástupcovia približne 200 štátov, aby rokovali o tom, ako môžu byť parížske ciele ešte dosiahnuté.

Predstaviteľka OSN varovala pred dôsledkami neúspechu klimatickej konferencie: Katastrofálny scenár