Redakcia Nový Čas

Preplnenými cestami sa tiahnu kolóny áut k najbližším hraniciam so susediacimi štátmi. Vo štvrtok ráno sa aj pred našimi priechodmi v Ubli (okr. Snina) a vo Vyšnom Nemeckom (okr. Sobrance) začínali tvoriť kolóny ľudí utekajúcich pred vojnovými hrôzami. Niektorí vystrašení Ukrajinci odstavovali autá, hranicu prekračovali pešo a so slzami v očiach. Trasúcimi sa rukami si volali taxíky, aby ich odviezli do bezpečia.

Na hraničnom priechode v Ubli sa zhromažďovali Ukrajinci utekajúci z bojovej zóny už od rána. Pred priechodom stáli stovky áut a bolo by ich oveľa viac, keby nemuseli absolvovať zdĺhavé kontroly. Málokomu bolo do reči, niektorí mali oči plné sĺz. Brali so sebou len najnutnejšie veci. Mnohí prešli hranicu aj peši, preto zháňali odvoz do Michaloviec, Sniny, alebo Košíc. Patrili medzi nich aj švagriné Táňa (31) a Mária (31) z mesta Veľké Berezné.

„Máme šťastie, že pracujeme v Prahe. Boli sme doma na dovolenke, keď sa to začalo. Mali sme obrovský strach. Hneď sme sa rozhodli, že berieme deti, ktoré obyčajne zostávali na Ukrajine u rodičov. Zbalili sme najnutnejšie a odišli sme. Raz sa chceme vrátiť, ale kedy to bude, nevieme. Určite až potom, keď zavládne mier,“ zhodli sa príbuzné, ktoré prosili aspoň o vodu pre deti, lebo bez nej strávili čakaním na hraniciach 7 hodín.

Na hranici sme stretli aj Nataliu (43), ktorá smerovala za priateľom do Bratislavy a len stroho s hnevom v očiach povedala: „Putin za toto musí zaplatiť! Svojvoľne napadol demokratickú krajinu orientovanú jasne na Západ. Nie je možné zabíjať civilistov na uliciach či vo vlastných domoch len preto, že chce.“ Následne odmietla čokoľvek povedať a zavrela okno. Utekal aj učiteľ z neďalekého Užhorodu.

„To, čo sa deje, je hrozné. Všetky obchody sú vybielené, hrozí nedostatok jedla. Zobral som náhradné topánky a oblečenie. Veľmi sa bojím. Prijmem hocijakú prácu, aby som sa uživil,“ povedal Kolja (21). Asi jediný, kto prekročil hranicu na Ukrajinu, bol Jozef (54) z Veľkého Berezného, čo je hneď za hranicami.

„Pracujem v Malackách. O útoku som sa dozvedel vo vlaku. Je to hrozné. Mám doma nevestu, manželku i 2 vnúčatá. Veľmi sa boja. Tri deti máme, vďakabohu, u vás na Slovensku. Musím sa vrátiť domov, aby som sa o nich postaral. Nechcem sa hlásiť na front, ale keď niekto ohrozí náš domov, tak sa mu postavím,“ uzavrel a rýchlym krokom sa vybral do bojmi zmietanej vlasti. Za hranicami sa na nás otočil, v očiach sa mu zaleskli slzy, v zúfalstve si z hlavy strhol čiapku a prehrabol šedivé vlasy...

Vyšné Nemecké: Utekajú celé rodiny

Na priechode púšťa pohraničná stráž autá v intervale 10 až 15 minút. Na hranice mieria nielen osobné vozidlá, ale aj dodávky či autobusy. Väčšinou majú ľudia plné vozidlá len vecí osobnej potreby a deti s vystrašenými očkami v náručí zvierajú milované plyšiaky. „Stále nevieme uveriť, že sa niečo takéto stalo. Ešte včera sme si hovorili, že nás pochabý Putin nenapadne, a ak by aj áno, tak, že sa za nás niekto postaví,“ krútil hlavou Vitalji (44), ktorý v aute viezol tri deti, psa a manželku, no odmietol povedať, kam majú namierené.

Táňa (31) a Mária (31) z mesta Veľké Berezné boli medzi prvými utečencami: Zobrali sme deti a ušli preč!

Boli medzi prvými utečencami! Vystrašené švagriné Táňa a Mária z Veľkého Berezného: Vzali sme deti a ušli preč