Redakcia Nový Čas

Ako sa vyrovnáva s neželanou nervozitou, čo mu radí manželka - skúsená moderátorka Adela Vinczeová (41) a ako vyzerá ich spolužitie, prezradil Vincze v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.

NEDELNIK Moderátor Viktor Vincze prezradil, čo prežíva pred kamerami: Mávam veľký stres!

Momentálne ste vo vysokom pracovnom nasadení - upísali ste sa viacerým projektom a stretnúť sa s vami nie je vôbec jednoduché. Vyhovuje vám toto závratné tempo? Neľutujete?

Vnímam to tak, že sú to fázy, ktoré sa cyklia. Ťažšie pracovné obdobie zase vystrieda jednoduchšie. Mnoho ľudí po ťažkom covidovom období dodnes nemajú prácu alebo znášajú jeho následky. Ja mám to šťastie, že prácu mám a mám jej veľa. Možno čoskoro nebudem mať. Neviem, čo bude o mesiac. Toto je moja aktuálna realita a ja sa jej prispôsobujem. Som za ňu vďačný, lebo sú to pre mňa stále nové a nové skúsenosti.

Okrem toho, že ste tvárou spravodajstva Markízy, uvádzate tanečnú šou Let’s Dance. Je to pre vás celkom nová moderátorská poloha. Zvyknete sa niekedy radiť aj so svojou skúsenejšou polovičkou Adelou (41)?

Také niečo by bolo veľmi zložité. Adelka zvykne hovoriť, že skúsenosť s moderovaním priamych prenosov je veľmi osobná, a teda neprenosná. Čiže jedinou radou je skúsiť zostať v každej, aj kritickej chvíli blízky samému sebe a skúsiť byť vnímaním napojený na dianie okolo seba. Zvyšok sa musí vyvinúť sám.

Predsa len ste zocelený dlhoročnými skúsenosťami z vystupovania na verejnosti. Mávate trému?

Pri Let’s Dance mám veľký stres. Nielenže ho uvádzam prvýkrát, je to navyše aj srdcová šou mnohých ľudí, ktorí už od televízie „odišli“ a vracajú sa pred telku len kvôli nej. Je zároveň spojená so silným diváckym návykom na to, kto ju v minulosti moderoval a ako to robil. Nahrádzam totiž aj svojich obľúbených moderátorov - Adelku alebo Pyca. A navyše je to priamy prenos! Už cítite dôvody môjho stresu? (Smiech) Za takýchto okolností ho jednoducho nedokážem oddeliť, napriek tomu, že v televízii nie som nováčik.

Ako s týmto stresom bojujete?

Akonáhle sa o pol deviatej rozsvieti červená, stres automaticky nastúpi. Snažím sa pozorovať, čo to so mnou robí počas Let’s Dance z kola na kolo. Kľúčové je, aby ten stres nebol pre mňa deštruktívny a aby ma neparalyzoval. Je v poriadku, keď človek cíti zodpovednosť a je z toho v napätí, ale keby ma to malo vyradiť a rozhodiť, to by nebolo dobré. Snažím sa to pozorovať a robím všetko pre to, aby to nenastalo.

Tanečná šou Let’s Dance trvá štyri hodiny aj s reklamami. To je celkom dlhý čas na to, aby sa v jej zákulisí udiali aj rôzne kuriózne situácie, o ktoré je televízny divák ukrátený. Môžete prezradiť niečo konkrétne?

Počas reklamy nabehnú diváci na tanečný parket a chcú sa rozprávať a fotiť. Čo sa týka nejakých vtipných situácií, nastanú vždy, akonáhle sa objaví porotca Jorge González. Jeho zjavenie je vždy smiešnou udalosťou aj preto, lebo vždy pred všetkými až do poslednej chvíle tají svoje extravagantné účesy. Na generálke aj na skúške je ešte učesaný „normálne“ a pred prenosom sa už nikam nechodí ani socializovať, aby bol jeho účes pre všetkých prekvapením.

V porotcovskom kresle tejto šou sedí aj vaša manželka Adela, zatiaľ čo vy sprevádzate večerom. Keďže momentálne chodíte spolu do práce, zvyknete sa o nej baviť aj doma?

Bežne doma rozoberáme, čo Adelka zažila vo svojich projektoch, takisto aj ja. Práca je do istej miery aj naším spoločným koníčkom. Keď má Adelka ťažké obdobie, napríklad keď točí reláciu 2 na 1, čo je mimoriadne náročná relácia, tak chodí domov totálne vyšťavená. Vtedy by bolo čudné sa o tom nerozprávať, lebo ja chcem vedieť, ako sa má a cíti, nielen pozerať sa na ňu, aká je vyčerpaná a unavená.

Ako ju viete v takýchto chvíľach podporiť?

V aktuálnom období, keď toho máme obaja veľmi veľa a nevieme, čo skôr, je pre nás najväčší relax reštaurácia. Je to pre nás voľný čas, keď nemusíme myslieť na prácu, niekto nám uvarí oveľa lepšie, ako by sme si uvarili sami. (Smiech) Je to veľmi príjemné posedenie, o ktoré sme boli v období covidu ukrátení.

Hovorí sa, že keď spolu dvojica trávi veľa času, začnú sa jeden na druhého aj fyzicky podobať. Odhliadnuc od toho, aké návyky ste si medzi sebou stihli odovzdať? Čím ste sa navzájom obohatili?

Adelka si veľmi pochvaľuje, že som ju priviedol k divadlu. Odmalička mala aj so svojou rodinou rada divadlo, ale ako pasívny divák. A vďaka mne ho začala aj hrať. Naskúšali sme spolu našu inscenáciu Odchody vlakov a tento rok by sme opäť chceli pokračovať s predstaveniami. Toto by Adelka bezo mňa asi nezažila. Na druhej strane, ona ma priviedla k saunovaniu. Je to jedna obrovská, fantastická bomba, ktorú som predtým nevedel oceniť. Teraz je to pre mňa jeden z najlepších fyzických zážitkov, a to by sa bez Adelky určite nezistil.

Spolu s Adelou pôsobíte už ako taký zabehnutý rodinný podnik. Vídať vás na spoločenských akciách, hráte spolu kočovné divadlo, obaja účinkujete v šou Let’s Dance. Nestierajú sa vám tie pomyselné hranice, kedy ste manželmi a kedy kolegami?

Vnímam to úplne opačne. Ani v minulosti som pred Adelkou neutekal niekam na pivo von, oddýchnuť si s chalanmi. Veľmi rád s ňou trávim čas a možno práve tá strata nášho spoločného času by bola stratou blízkosti. Máme veľa spoločných tém a to, že sme spolu teraz častejšie aj na pľaci, rozhodne neznamená, že by sme pre seba stratili nejakú vzácnosť. Skôr naopak, považujem to za prehlbovanie toho, čo medzi nami je, a som za to veľmi rád.

Čoskoro budete hosťom markizáckej relácie 2 na 1, ktorú Adela uvádza spolu so svojím dlhoročným kamarátom Danom Danglom (47). Na čo sa v nej môžeme tešiť?

Za normálnych okolností hostia v 2 na 1 očakávajú, že budú nachytaní. Nevedia kedy, nevedia kde, mnohým to aj tak nepomôže, ale deje sa to až po tom, čo ich Adela s Danom pozvú do relácie. No keďže ja som prítomný pri mnohých online poradách, poznám ich procesy, hádky, spôsoby, akými nachytávajú ľudí, báli sa, že by som ich určite odhalil. A tak mňa ako prvého v histórii dostali ešte predtým, než ma vôbec pozvali do 2 na 1, takže som to vôbec nečakal! (Smiech)

Hovorí sa, že v Amerike má každý človek zo šoubiznisu svojho terapeuta. Neskúšali ste si touto cestou vyliečiť dušu a upratať si v sebe aj vy?

Je to aktuálna téma, ale našťastie nie pre mňa. Jedným dychom však dodávam, že to nepovažujem za problém, ak niekto potrebuje svojho terapeuta. V minulosti mala aj Adelka svoju terapeutku, ktorá jej zmenila život v nazeraní na veci - ako sa veci vyvíjajú a v selektovaní toho, čo je dôležité. Táto pomoc je aktuálnejšia pre stále viac ľudí a ja ju považujem za legitímnu cestu riešenia stavu, v ktorom sa človek nachádza. Aj v okolí mám mnoho priateľov, ktorí využívajú terapiu. Možno ju niekedy budem potrebovať aj ja. A nebudem s ňou váhať.

Neďaleko našich hraníc na Ukrajine sa odohráva vojna a krviprelievanie, ktoré sa dotýkajú aj nás. Mnohí ľudia zo šoubiznisu sa aktívne alebo pasívne zapájajú do humanitárnej pomoci utečencom z Ukrajiny. Angažujete sa aj vy?

Áno, asi je zbytočné to nejako konkrétne špecifikovať, ale aj my sme sa rozhodli pomáhať. Dokonca sme zvažovali verziu, že by sme pomohli s ubytovaním aj konkrétnemu človeku. Aktuálne sa však nachádzame v zložitej situácii, lebo prerábame byt a sme kompletne rozbombardovaní. Možnosti v našom dvojizbáku, ktorý momentálne obývame, sú veľmi obmedzené aj pre nás dvoch, nieto ešte pre ďalších ľudí.

V minulosti ste sa verejne veľmi citlivo vyznali, že zvažujete aj cestu adopcie dieťaťa: „Prestali sme čakať na zázrak. Pre niekoho môžeme byť tým zázrakom my...“ Aké sú vyhliadky?

Je to stále aktuálne, lebo sme na čakačke, a ktovie, koľko na nej ešte budeme. Neznamená to však automaticky, že si hneď nejaké dieťa vezmeme. Ten proces je presne určený na to, aby si to každý z potenciálnych rodičov uvedomil a rozmyslel. Je možné, že, keď - poviem to teraz cynicky, ale tak to naozaj je - „príde nejaká ponuka na dieťa“, tak to medzi nami a dieťaťom zacvakne hneď od prvej sekundy. Vtedy budeme vedieť, že toto je ono. Ale môže sa stať, a na to nás aj upozorňovali, že si nesadneme ani na piatykrát a také skúsenosti poznám aj z okolia. Vtedy nie je na mieste robiť zo seba hrdinu a treba byť k sebe úprimný. Keď vycítim nejaké vlastné osobné „ale“, pre budúcnosť toho dieťa je lepšie nehrať sa na frajera.

Hoci všetko má svoje načasovanie, niekedy veci dopadnú úplne ináč, ako si želáme. Počítate aj s alternatívou, že by to vôbec nevyšlo?

Za tie roky čakania sa môže človeku úplne zmeniť životná situácia. Pracovná i súkromná, alebo môže zostarnúť a prísť o životnú energiu. Nehovorím, že práve to je náš prípad, hovorím o tom, ako ten adopčný proces funguje. A tam nie je priestor si vo finále klamať. Koniec-koncov, možno sa to skončí tak, že zostaneme aj bez dieťaťa napriek tomu že sa nachádzame v procese na osvojenie.

Navštívili ste predtým nejaké detské domovy?

Do detských domov sme chodili úplne pravidelne. Ale väčšina detí, ktoré sa v nich nachádzajú, sú tzv. neadoptovateľné deti, lebo rodičia im neudelili súhlas na adopciu. A za tým sú, samozrejme ,rôzne dôvody, prečo tam sú a prečo to takto je. Preto aj proces adopcie tak dlho trvá. Väčšina párov na Slovensku čaká na „nové deti“, ktoré prídu do systému. Jednak narodením, jednak momentálne paradoxne aj vojnou na Ukrajine. Navyše, keď tieto deti dosiahnu určitý vek, väčšinou už nie sú uvoľniteľné na adopciu a zostávajú v tomto systéme až do svojej dospelosti.

Viete si potenciálne predstaviť, že by ste si adoptovali dieťa z Ukrajiny?

Samozrejme, bez zaváhania. Ale nie je to len o nás, teda o rozhodovaní ľudí, ktorí si vyberajú dieťa. Keď to vyjde a navzájom si sadneme, tak bez problémov...

Moderátor Viktor Vincze otvorene o adopcii: Osvojili by si s Adelou dieťa z Ukrajiny?