Redakcia Nový Čas

Z obrazovky ste sa vytratili zo dňa na deň, čo sa stalo?

Mala som rizikové tehotenstvo, vyskytol sa nejaký problém, kvôli ktorému som musela zostať ležať v absolútne pokojovom režime, čiže som zo dňa na deň musela odísť z obrazovky.

Čo na to zamestnávateľ?

Bola to nepríjemná situácia, pretože všetko, čo sa deje mimo plánu, sa o to ťažšie zariaďuje. V podstate som ešte nebola ani v treťom mesiaci, po skončení ktorého som chcela zamestnávateľovi oznámiť, že som tehotná. Bol to určite šok aj pre nich, ale hneď mi, samozrejme, absolútne vyhoveli a museli nájsť za mňa rýchlo náhradu. Svoje tehotenstvo som si predstavovala inak, chcela som ešte pracovať s bruškom, plánovali sme s partnerom dovolenku, chcela som cvičiť jogu, ale nakoniec to dopadlo všetko úplne inak. V podstate som musela všetky aktivity a vlastne aj celý svoj život podriadiť tomu, aby sme ja aj bábätko boli zdraví, aby všetko dobre dopadlo.

Celé tehotenstvo ste museli ležať?

Celé tehotenstvo nie. To trvalo dva mesiace a potom ku koncu som mala tiež nejaké komplikácie, takže tiež opäť pokojový režim. Bola som stále sledovaná, nič som teda nepreháňala a pre istotu som si nevyhadzovala z kopýtka. (smiech)

Keď ste boli tehotná, všade zúril covid, ako ste to zvládali?

Posledné mesiace sme prežili s priateľom v absolútnej karanténe. Boli akurát Vianoce, takže sme boli úplne sami, neboli u nás žiadne návštevy, dokonca ani rodičia. Všetko sme riešili cez moderné technológie, lebo sme chceli mať istotu, že sa nikde nenakazíme, aby sme to do januára, keď som rodila, dotiahli v zdraví.

Mala som veľmi pekný pôrod, aj keď som sa, samozrejme, bála, tak ako asi každá prvorodička. Nakoniec to bolo celé super aj vďaka úžasnej pani doktorke a môjmu partnerovi. Hneď po pôrode som povedala, že by som pokojne išla rodiť aj na druhý deň. (smiech) Nebolo to úplne bez bolesti, ale keď sa na to pozriem spätne, tak to bol veľký zážitok. Myslím si, že patrím k tým šťastným ženám, ktoré môžu povedať, že mali naozaj veľmi pekný pôrod. Spomínam naň v dobrom, a nie tak, že už nikdy v živote by som to nechcela zažiť. Po tých všetkých problémoch, čo som mala, som sa veľmi tešila na to, keď ju uvidím, a nevedela som sa toho okamihu dočkať. Možno aj to mi spôsobilo až taký euforický pocit z pôrodu.

Partner to vnímal rovnako? Predsa len, muži bývajú často pri pôrode vystrašení...

Myslím si, že to niesol statočne. Tiež to bola preňho prvá skúsenosť a veľký zážitok. Veľmi ma podržal a bol mi veľkou oporou. Celé tehotenstvo sme boli stále spolu a vo väčšej miere som naňho bola odkázaná, keďže sa musel o mňa aj o domácnosť postarať sám. Keď je človek zdravý, nerieši, čo všetko musí vybaviť... Takže rovnako ako toto všetko, zvládol aj pôrod super.

Čo vás na tehotenstve alebo materstve najviac prekvapilo?

Na tehotenstve asi nič, keďže som mala knihu aj aplikáciu a vedela som, čo ma asi čaká. Mala som aj skvelého gynekológa, s ktorým som to celé riešila, takže si myslím, že som bola celkom pripravená. Čo sa týka materstva a dní po pôrode, tak ma veľmi prekvapilo dojčenie. Myslela som si, že je to najprirodzenejšia vec na svete. Keď som o tom začala rozprávať v mojom okolí, tak som zistila, že to tak vôbec nie je a takmer každá kamoška riešila tiež nejaké s tým súvisiace problémy. Vôbec to nie je také ľahké, ako si človek myslí. Nikto ma nepripravil na to, že dojčenie bude taká veda.

Po čase to už bolo v poriadku?

Áno, len najhoršia bola moja psychika. Maminka sa stále bojí, či má dieťa dosť mliečka, či nie je hladné... Treba mať doma podporu, čo ja vo svojom priateľovi mám, tak sme to spolu zvládli a nakoniec sa to stabilizovalo. Najviac som teda neplakala pre problémy v tehotenstve, ale dojčenie. Bolo to pre mňa vtedy ťažké.

Ako vnímate svoju novú životnú úlohu mamy?

Hovorí sa, že s pôrodom sa nenarodí len bábätko, ale narodíte sa aj vy ako mama a muž ako otec. Môže vám predtým hocikto rozprávať, aké to bude, ale je to absolútne neprenosná skúsenosť - ten pocit mať vlastné dieťa. Zároveň je to aj obrovská zodpovednosť, lebo preň chcete byť tou najlepšou mamou. Moja kamarátka mi povedala, že materstvo je o neustálom pochybovaní, či všetko robíte dobre. Je to nová skúsenosť a najkrajšia práca, ktorú som v živote robila. Zároveň je to najťažšie v tom, že často tá snaha, aby bolo všetko perfektné, vás ubíja.

Aké je Olívia bábätko?

Olívia je od narodenia veľmi dobré bábätko, i keď nemám rada rozdeľovanie na dobré a zlé. Aj bábätko, ktoré stále plače, je pre svojich rodičov dobré, lebo to nerobí naschvál. Musím si zaklopať, že nám pekne spinká a je veľmi zlatá. Samozrejme, má aj svoje muchy, horšie náladičky, poplače si, dá najavo, čo chce. Vo všeobecnosti sa vôbec nemôžeme sťažovať. Myslím si, že spánok je v prvých mesiacoch najdôležitejší a ona od začiatku spí super, čo je teda alfa omega aj pre nás, aby sme boli svieži a prítomní rodičia. Som veľmi spokojná.

Nie ste teda typická mama s kruhmi pod očami...

Niekedy som. (smiech) Ak to však porovnám s inými prípadmi, je to sto a jedno. Viem sa pri nej pekne vyspať a mať cez deň energiu. Kým sme však našli nejaký režim a naučila som sa čítať, čo chce, či je unavená, tak to trošku trvalo. Teraz si už rozumieme a všetko ide fajn.

Dokáže vás priateľ vo všetkom plne zastúpiť?

Je úplne perfektný, pretože všetko sme od začiatku robili spolu. Vie prebaliť, dá jej napapať, uspí ju, aj sa s ňou zahrá. Vie ma na sto percent zastúpiť, keď si potrebujem niekam vybehnúť. Ničoho sa neštíti a môžem sa naň­ho spoľahnúť.

Na nových fotkách vyzeráte perfektne. Ako dlho ste sa dostávali späť do formy?

Tým, že som bola v tehotenstve stále doma, som sa každý deň pozerala do zrkadla, kedy mi už konečne narastie bruško, čo bolo až v siedmom mesiaci. Dovtedy by nikto ani netušil, že som tehotná a ani presne neviem, koľko som vlastne pribrala. Asi okolo 13 kilogramov... Hneď po pôrode to išlo automaticky dolu, aj tými všetkými aktivitami okolo bábätka, dojčením, takže som sa veľmi rýchlo dostala naspäť do svojej formy.

Vaša dcérka má už pol roka, chystáte sa na prvú spoločnú dovolenku?

Možno by sme vybehli len niekam na Slovensko, aby mala zážitok z nového prostredia a aby sme si vyskúšali, ako to bude so spinkaním niekde inde. Uvažovali sme aj nad morom, ale ešte nás čaká jedna poradňa u pediatričky, tak sa s ňou určite poradím, či takú cestu odporúča alebo počkáme až na budúce leto.

Nechýba vám už práca?

Som doma už rok, od všetkého som sa, i keď neplánovane, odstrihla a dala som si taký reset. Teraz som za to vlastne veľmi vďačná, lebo som si skvelo oddýchla. Moja práca mi nikdy nebola záťažou a vždy som do nej chodila rada, lebo ma baví. Ani pri bábätku nemám pocit, že by ma zaťažovalo, ak by som pracovala...

Takže sa už plánujete na obrazovku vrátiť?

Zatiaľ by som sa nechcela k tomu bližšie vyjadrovať, lebo to ešte nemám odkomunikované v práci, je teda ešte skoro hovoriť o nejakom konkrétnom termíne.

Lenka Vavrinčíková prehovorila o rizikovom tehotenstve a pôrode: Najviac som plakala pre...