Redakcia Nový Čas

Kým sa manželia, bratia a synovia emotívne lúčili s rodinami pred odchodom do bojov na Ukrajine, iní Rusi sa zúfalo snažili nájsť cestu, ako z krajiny vycestovať, k čomu prispeli aj správy, že sú noví muži posielaní priamo na front bez príslušného výcviku.

Možnosti, ako vycestovať z Ruska, sa však zužujú - letenky sú vypredané a niektoré susedné krajiny plánujú uzavrieť svoje hranice ruským turistom a žiadateľom o azyl. Britský list The Guardian píše príbehy troch Rusov, ktorí opísali, ako ich životy ovplyvnila čiastočná mobilizácia a aké teraz majú plány. Ich mená boli zmenené.

Návrat do Ruska nepripadá do úvahy

Kirill (28) bol po vyhlásení mobilizácie šokovaný a bez slov. Do stredajšieho večera tento mladý učiteľ angličtiny z južného Ruska dospel k záveru, že musí utiecť z krajiny. &quot;Vtedy už letenky prudko zdraželi a boli úplne nedostupné. Z môjho mesta však jazdil vlak do Kazachstanu. Do toho vlaku som nastúpil v piatok spolu s mnohými ďalšími ľuďmi, ako som ja. Povedal by som, že 80 percent ľudí vo vlaku boli ruskí chlapi vo veku 20 až 45 rokov,&quot; povedal. &quot;Teraz som do piatka v krátkodobo prenajatom byte v Atyrau, aby som mohol vymyslieť, čo ďalej. Vybavujem si papiere na 90-dňové povolenie na pobyt a na získanie miestneho bankového účtu. Miestny trh s bývaním je už teraz veľmi stiesnený a každý deň prichádzajú ďalší ľudia,&quot; dodal.

Návrat do Ruska pred koncom vojny podľa Kirilla pravdepodobne nepripadá do úvahy. Reakcie obyvateľov Kazachstanu na vlaky plné Rusov, ako je on, sú však zmiešané. &quot;Aj keď niektorým ľuďom naša prítomnosť vadí, väčšinou sa stretávame s pochopením a súcitom. Môj domáci prejavil takú láskavosť, že ma to takmer rozplakalo a nechce odo mňa vydieračsky vysokú sumu, ako požadujú ostatní, pretože nechce na mojej situácii zarábať, &quot;uviedol Kirill. &quot;Mojej mame sa uľavilo, keď som sa dostal do Kazachstanu. Sledovala nezávislé spravodajstvo a chápe, čo to znamená byť poslaný na front, &quot;dodal.

Rozbitý študentský sen

Vladimir (20) a jeho dvaja rovnako starí kamaráti snívali o tom, že sa v roku 2024 presťahujú do Českej republiky, kde budú študovať prírodné vedy. Sen týchto troch mladíkov sa však minulý týždeň rozplynul. &quot;Máme veľký strach. Chceme utiecť,&quot; uviedol. &quot;Sme takí mladí, máme toľko plánov, ale štát si myslí niečo iné. Sľúbili nám, že žiadna mobilizácia nebude. Cítime sa zradení. Kremeľ neustále klame. Pozerajú sa na nás ako na hračky, &quot;dodal.

Vladimir je so svojimi kamarátmi odhodlaný utiecť z Ruska, začali sa preto učiť po anglicky a dávajú dokopy peniaze. Letenky z Ruska sú podľa neho extrémne drahé, dúfa preto, že nájdu ázijskú krajinu, kam by si mohli dovoliť odcestovať. &quot;Svet sa veľmi rýchlo mení. Pre sankcie je ťažké dostať sa do východnej Európy, pre energetickú krízu je život v Európe príliš drahý. Uvažujeme o Gruzínsku, Malajzii, Thajsku. Každý z nás má asi 300.000 rubľov (zhruba 5.306 eur). Dostaneme sa s tým von?&quot; pýtal sa. &quot;Nevieme písať v angličtine, ale používame aplikáciu na preklady. Teraz už sledujeme na youtube videá v angličtine a nedávno sme čítali britský článok o ruskej ekonomike. Je nám jedno, čo sa bude diať ďalej. Naše rozhodnutie je konečné, &quot;dodal.

Nebudem zabíjať nevinných ľudí

Konstantin (25), ktorý žije v Moskve, myslí, že už sa von z Ruska nedostane. Keď začala ruská invázia na Ukrajinu, plánovali so ženou krajinu opustiť. &quot;Teraz je už neskoro,&quot; hovorí. &quot;Mal som v pláne venovať sa dátovej vede, nájsť si prácu na diaľku a odísť do Turecka či Gruzínska. Ale každú chvíľu ma môžu odviesť do armády, hranice sa môžu čoskoro zavrieť a my nemáme dosť peňazí na letenky, nie to ešte na prenájom bytu a život v zahraničí. Moja žena má navyše dcéru z predchádzajúceho manželstva a tú so sebou bez zákonného povolenia jej otca vziať nemôžeme, &quot;vysvetlil.

Konstantin si myslí, že vzhľadom na súčasné okolnosti má iba jednu možnosť. &quot;Za každú cenu sa vyhnem odvedeniu. Keď si budem musieť zlomiť ruku, urobím to. Keď budem musieť zlomiť policajtovi čeľusť a ísť do väzenia, urobím to. Ale nestanem sa okupantom, nebudem zabíjať nevinných ľudí len preto, že si to želá nejaký vraždiaci šialenec,&quot; zdôraznil. &quot;Moja žena je veľmi vystrašená a úzkostlivá, plače skoro každý deň. Hovorím jej, že všetko bude v poriadku,&quot; dodal.

Konstantin hovorí, že jeho rodičia sa tiež boja, ale nemôžu mu s útekom finančne pomôcť, keďže sankcie po ruskej anexii Krymu zničili ich podnikanie. Aj keby sa mu podarilo zohnať dosť peňazí, pochybuje o tom, že by sa mu podarilo odísť. &quot;Mladý zdravý muž, ktorý teraz opúšťa krajinu? Toto púta pozornosť. Každých pár hodín prichádzajú správy, že ľuďom môže byť zakázané opustiť Rusko kvôli ochrane hraníc alebo im môže byť odopretý vstup do krajín, ako je napríklad Gruzínsko,&quot; povedal. &quot;Mám pocit, akoby ma pomaly varili. Pochádzam z chudobnej rodiny zo severného Kaukazu. Tvrdou prácou som sa dostal do Moskvy a vyštudoval medicínu. A teraz mám opustiť svoju krásnu rodinu - nie aby som bránil svoj domov, ale aby som sa stal potravou pre delá?&quot; uviedol. &quot;Mám hroznú zlosť,&quot; dodal.

Šokujúca spoveď 3 Rusov utekajúcich pred mobilizáciou: Keď si budem musieť zlomiť ruku, urobím to