Redakcia Nový Čas

Obrovský smútok a stratu, s ktorými sa hudobník musí pasovať, prežíva v súkromí svojho domova, pričom najväčšou oporou mu boli nielen bratia, ale aj kamaráti, ktorí mu pomáhali prekonať nepredstaviteľný žiaľ. Ten cíti dodnes, no konečne sa odhodlal na to, aby v rozhovore pre CNN Prima News prezradil všetko. O posledných dňoch a chvíľach fanúšikmi milovanej speváčky, o svojich pocitoch a nepredstaviteľných činoch, ktoré musel v mene svojej lásky urobiť.

Štefan Margita je od augusta vdovcom, keď nečakane zomrela jeho manželka Hana Zagorová, s ktorou nažíval v láske a harmónii viac ako tridsať rokov. „My sme mali manželstvo bez mráčikov, nehádali sme sa. Bolo to nádherné, stále na ňu myslím v tomto našom byte a všade ju vidím. A nechcem tomu uveriť.

Chcel by som sa prebrať a povedať si, ježiš, to bol strašný sen, ale, bohužiaľ, to sen nie je,“ začal svoje srdcervúce rozprávanie v rozhovore pre CNN Prima News Margita. Ten napriek strašnej strate a utrpeniu, ktoré neustále prežíva, nechce opustiť ich spoločné hniezdočko. „Neodsťahujem sa, pretože tam je jej šatník, kde všetko nechávam tak, ako to bolo, chodím tam a rozprávam sa s ňou o nej a ja dúfam, že sa na mňa pozerá a že ma chráni, a stále ju milujem a budem milovať,“ dodáva zdrvený spevák, ktorý posledné dni strávil po boku svojej Hanky.

Práve v tých dňoch však musel siahnuť na dno svojich síl. „Pre mňa to bolo o to horšie, pretože keď už bola v nemocnici, teraz sa môžem priznať, páni doktori ma upozorňovali vopred, že je to veľmi zlé, že sa to zhoršuje a musím počítať so všetkým. A to bolo moje najhoršie životné predstavenie, ktoré som musel zahrať. V tom zmysle, že som prišiel za ňou a usmieval som sa a niekedy to na mne videla a spýtala sa, či sa niečo deje, a ja som povedal, že nie, že má lepšie výsledky, a to ju upokojovalo,“ prezradil Štefan, ktorý sa svoju manželku snažil upokojiť rozhovormi o plánoch do budúcnosti.

Hovorili o jej albume, aké tam budú pesničky, o koncerte, ktorý plánovala po dlhom čase v O2 aréne. „Nepočítala s ničím a ja som šťastný, že nepočítala, lebo potom som býval štyri dni v nemocnici 24 hodín, a to jej zo začiatku nešlo do hlavy, prečo som tam, čo sa deje. A ja som jej hovoril: ,Nie, Hani, mne je už doma smutno a ja tu chcem byť s tebou.‘ A uverila mi,“ opisuje posledné dni so svojou polovičkou Margita.

Najhorší moment jeho života

Priznal aj to, že napriek všetkému speváčka nestrácala nádej. „Bola veľmi pozitívna, ale potom naraz sa to začalo veľmi zhoršovať a vtedy mi doktori povedali, že by bolo dobré, aby som sa tam nasťahoval. Ale to sme sa ešte stále bavili a smiali, veľa spala, chudinka. Ale potom už nemala chuť do jedla a strašné je, čo prežíva veľa ľudí, že sedíš vedľa milovanej osoby a vieš, že napríklad zajtra už nebude.

To je katastrofa, na to čakať, že nemôžeš pomôcť, to bol pre mňa ten najhorší moment,“ priznal operný spevák, ktorý chce však všetko uviesť na pravú mieru. „Strašne ma mrzelo, že nikto mi nezavolal, a túto správu prebrali aj všetky médiá, ale ona nezomrela na mŕtvicu, ale na tú svoju chorobu, ktorú mala,“ povedal Margita.

Nešťastnej udalosti pritom predchádzali dlhé dni v nemocnici a pod dozorom lekárov. „Dostala vysokú horúčku a volal som do nemocnice a povedali, že nech ju priveziem. To bolo 14 dní pred tým, ako zomrela. Aj pán doktor povedal, že sa už asi domov nedostane,“ hovorí vdovec, ktorý prezradil aj posledné slová, ktoré spevácka diva pred smrťou povedala. „Ona zomrela v piatok a vo štvrtok okolo štvrtej, pol piatej popoludní sa ešte prebrala a povedala: ‚Pusinku.‘ A potom už spala do rána a o jedenástej doobeda zomrela. Takže spinkala,“ opísal Zagorovej odchod do speváckeho neba Margita, s tým, že vraj nemala bolesti.

„Potom však nastávajú veci, ktoré človek nie je schopný urobiť, ale musí. Ten tvoj najbližší človek zomrie a príde sestrička, ktorá, samozrejme, musí konať, lebo nechávajú telo niekoľko hodín v izbe, ale povie ti, že musíš dať to zlato a všetko, čo má človek na sebe, dole. A to je strašné, ale musíš to urobiť. Potom zariaďuješ veci a potom padneš,“ povedal o najhorších chvíľach vo svojom živote Zagorovej manžel.

Ten má pritom svoju Hanku stále doma. „Ešte nie je pochovaná na Vyšehrade, ja ju tam nemôžem dať. Mám ju doma a myslím, že ešte dlho ju tu budem mať. Tu je jej domov, ja tam idem ráno, dám jej pusinku a zatiaľ nie som schopný to urobiť. Meno už má, všetko je zariadené, ale ja to zatiaľ necítim. Musím robiť to, čo cítim, a keď s niekým žiješ 30 rokov nádherný život, ja ju nechcem preč z toho bytu,“ povedal na záver Margita.

Vdovec Margita o odchode svojej lásky: Hanke († 75) som musel klamať do poslednej chvíle!