Redakcia Nový Čas

Naopak, zdá sa, že rétorika ministra financií Igora Matoviča (49) ich viac dráždi, ako upokojuje. Nezaberajú ani jeho stabilizačné príspevky vo výške desiatok tisíc eur. Nový Čas sa zhováral s dvoma kľúčovými ľuďmi v zdravotníctve, ktorí hovoria, že sa musíme pripraviť na niekoľko dní mimoriadne napätej atmosféry.

Najnovšie by mali rokovania odborárov a ministrov pokračovať dnes. Na Úrad vlády SR ich pozval premiér Eduard Heger (46) a mediátorom má byť Slovenská lekárska komora. Tá už skôr počas týždňa vyhlásila, že sa treba vrátiť k systémovému odmeňovaniu a neriešiť Matovičove „atómovky“.

Marián Petko, šéf Asociácie nemocníc Slovenska a riaditeľ Nemocnice sv. Jakuba, Bardejov

Ako hodnotíte stav, do ktorého sa dostalo vyjednávanie LOZ a vlády?

Ako veľmi nešťastné a trvám na tom, čo som hovoril od júla 2022, že jediným riešením je, že obe strany rozumne ustúpia a dohodnú sa.

Čo si myslíte o stabilizačných príspevkoch do výšky 30 000 €?

Nemyslím si, že to je systémové riešenie. Zatiaľ počúvam reakcie lekárskeho okolia a v drvivej väčšine sa to stretáva s negatívnou reakciou. Dokonca máme informácie, že pribudli nejaké výpovede zo služieb, že prečerpali počet hodín, ktoré môžu slúžiť v zmysle Zákonníka práce. To môže nemocniciam aj pacientom skomplikovať situáciu ešte viac. Nemám informácie, ako to je v prípade sestier a nižšieho personálu. U lekárskeho personálu sa to však väčšinou u starších, kľúčových, atestovaných stretáva s negatívnou reakciou.

Podarí sa podľa vás dosiahnuť dohodu do konca novembra, alebo ste skôr skeptický a pripravujete sa aj vo vašej nemocnici na horší variant?

Dohoda je nevyhnutná, nie je to futbalový zápas a nemôže sa to skončiť víťazstvom jednej ani druhej strany. Ten, kto prehrá v prípade nedohody, je pacient Slovenskej republiky. To, či sa dohodnú do stredy, vnímam čím ďalej ako väčší problém.

Vy vediete nemocnicu v Bardejove. Už ste koordinovali spoluprácu s ostatnými nemocnicami v okolí, že im budete vypomáhať, keďže Bardejov nemá problém s výpoveďami?

Zasadal ústredný krízový štáb v Bratislave na ministerstve a mali sme aj krajský krízový štáb. Snaha ministerstva o koordináciu je významná, ale keď vám chýba 2 100 väčšinou atestovaných lekárov, môžete to koordinovať, ako chcete, môžete byť ministrom neviem akým, aj Copperfieldom, ale to sa nedá dlhodobo zvládnuť. My sme komunikovali, čo sa týka výpomoci pre nemocnicu v Starej Ľubovni, ale naše kapacity nie sú neobmedzené, lebo sme nastavení na určitý počet pacientov z nášho regiónu. Ani my by sme neboli schopní zvládnuť nápor pacientov dlhšie ako pár dní. Kolaboval by tak systém v regióne, ale aj v Prešove by bola komplikovaná situácia. Keď napríklad v Prešove na krajskom štábe nám oznámili, že nebude možné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre urológiu, čo je akútny odbor, a pre ortopédiu a novorodenecké, patologické, tak to môže ochromiť celý kraj.

Nemocnicu ste viedli aj v roku 2011, keď boli hromadné výpovede lekárov naposledy. Môžete porovnať tú situáciu so súčasnou?

Niečo podobné som zažil už v roku 2006 za Rudolfa Zajaca, potom v 2011 za Ivana Uhliarika, v roku 2015, keď dali výpovede sestry, a teraz v 2022. Toto je úplne z tých všetkých najviac vypäté. Vtedy dalo výpoveď 1 100 lekárov, dnes je to 2 100. To má oveľa ťažšie dôsledky. Ministerstvo zdravotníctva sa to snaží lepšie koordinovať ako v roku 2011, ale keď sa nedohodnú, tak za pár dní, najneskôr do týždňa v decembri bude celý systém kolabovať.

Keď si porovnáte požiadavky z roku 2011, došlo k zlepšeniu systému po podpise memoranda?

Požiadavky sú aj teraz podobné, vtedy došlo k úprave platov. Sedem požiadaviek, ktoré teraz LOZ otvorilo, je legitímnych a nevyžadujú nápor na finančné prostriedky. Je nepochopiteľné, prečo od roku 2011, ide to prierezovo cez viaceré vlády, sa tým rezort nezaoberal, aby to bolo realizované postupne, a nie náhle.

V roku 2011 dalo vo vašej bardejovskej nemocnici výpovede 20 % lekárov, teraz tam nemáte takmer žiadne výpovede. Čím to je?

Nechcem prilievať benzín do ohňa. Neriešil by som to, že to je víťazstvo lekárov, ani vedenia. Aj dnes som mal telefonát od primára chirurgie a vyslovujú jasnú podporu LOZ, to isté aj z gynekológie. S napätím očakávajú, ako sa rokovania vyvinú, a avizovali mi, že veľmi sa im nepáči tón pána ministra financií, ktorý zvolil. V prípade, že to bude pokračovať týmto tónom bez dohody, tak aj oni sú pripravení minimálne dať výpovede zo služieb, čo by de facto ochromilo nemocnicu, lebo keď ich neviete zabezpečiť, tak nevieme fungovať. Cez deň to vieme zabezpečiť ako-tak, ale nevieme to zabezpečiť cez sviatky a po 16.00 do rána, to je kľúčový problém.

Marian Kollár, gynekológ, viedol LOZ v roku 2011 počas vtedajších výpovedí lekárov

Ako vnímate celú diskusiu okolo výpovedí v súčasnosti?

Myslím si, že to nie je zaseknuté. Patrí to k takémuto procesu. Nikto nechce hneď dôjsť k dohode, pretože nejde o malé peniaze. Vláda sa už roky snaží udržať zdravotníctvo bez primeraného objemu peňazí, čo celkom nejde, a preto to vyzerá tak, ako to vyzerá. Faktom ostáva, ze len požiadavky, ktoré dali na stôl v LOZ nezlepšia slovenské zdravotníctvo, tam je toho oveľa viac, ale je to prvá cesta upozorniť na problém. Na to, aby ste riešili problém potrebujete mať vôľu, nie že vás niekto donúti niečo robiť. A vôľu ani jedna z posledných vlád nemala.

Keď si pozriete, čo navrhuje Igor Matovič v rámci stabilizačných príspevkov, ste za takéto riešenie?

Nie, to je ego a samoľúbosť človeka, ktorý nemôže pristúpiť na požiadavky niekoho, ale on musí vždy nastaviť schému, aby bola prijatá jeho hra. Toto nemá absolútne nič so stabilizáciou systému a stabilizáciou pracovníkov. Možno pre sestry a personál to má nejaký význam. Pre lekárov určite nie a vidíte, aký je voči tomu odpor. Skôr by som povedal, ze pre lekárov by šlo o destabilizujúci prvok. Je to hra, že nebude akceptovať požiadavky lekárov a navrhne niečo, čo nemá hlavu ani pätu. To sa prijať nedá a tadiaľto cesta nevedie.

V roku 2011 ste stáli na čele LOZ a vyjednávali ste o podmienkach výpovedí. Dá sa porovnať situácia v tom roku so súčasnosťou?

Totožná je v tom, že sme mali tiež  dve zásadné požiadavky - zlepšiť slovenské zdravotníctvo (zastaviť privatizáciu slovenských nemocníc, platby poisťovní...) a stabilizácia personálu. Ale situácia, ktorá bola v spoločnosti je neporovnateľná. My sme od začiatku zažili zo strany riaditeľov a vlády neprimeranú šikanu a nátlak, preto z tých 2 600 lekárov nám ostalo 1 300 lekárov. Teraz to tu nie je. Aj médiá pochopili, že v 2011 sme mali pravdu, keď sme hovorili o zmenách systému, pretože zdravotníctvo sa rúti zlým smerom. Ukázala nám to aj pandémia, ako je dôležité, keď systém funguje a máte dostatok kapacít. Dnes vnímame podporu z viacerých strán, keďže v prípade prehry by prehral pacient a slovenské zdravotníctvo.

Niektorí politici hovoria, že v 2011 ste podpísali memorandum, ale z požiadaviek sa takmer nič nesplnilo.

Nesúhlasím s tým, lebo sme dosiahli dve veci, ktoré si málokto uvedomuje. Prvá je, že sme zastabilizovali lekárov aspoň dočasne, čo vydržalo do roku 2020 - 2021. Počas pandémie okolité štáty úplne inak začali odmeňovať nielen lekárov, ale aj zdravotníckych pracovníkov. Až neskôr si uvedomili všetci kompetentní, že sme predbehli dobu, keď sme hovorili, že systém nefunguje a musí sa zmeniť. Poučení rokom 2011 sme trvali na tom, že nie je dôležité memorandum, ale legislatíva, ktorá sa príjme, aby sa mohli stiahnuť výpovede, čo platí aj teraz.

Čo podľa vás presvedčí odbory a politikov, aby sa napokon dohodli? Čo sa zlomilo v roku 2011, aby politici prišli k rozumu?

Vláda nemá dobrého vyjednávača. Skúsený politik neopakuje niečo, čo v minulosti nezafungovalo. Aj Radičová ponúkala lekárom 300 eur mimo odborárov, čo odmietli, lebo v tej chvíli to nebolo absolútne žiadne riešenie. Dnes robí Matovič presne to isté, začína si kupovať zdrojmi, ktoré nepomôžu systému, vyhodí sa kopec peňazí. Vláda by mala skúsiť iného vyjednávača a stáť to nemôže na ešte 40 miliónoch, ktoré potrebujeme na to, aby sme spravili stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov a zatraktívnili toto povolanie. Maďari sú úplne niekde inde, aj Česi majú v pláne rýchlu úpravu platov a my by sme sa mali snažiť priblížiť im, nemôžeme zaostávať o 500 alebo 1 000 €.

Kto by mal byť tým vyjednávačom?

Dúfam, že hlavný vyjednávač bude niekto iný, viac rozumnejší, menej vysadený na lekárov. Vieme dobre, aký má minister Matovič negatívny vzťah k lekárom. Je jedno, či to prenechá Lengvarskému alebo premiérovi či predsedovi parlamentu. Som presvedčený, že ak sa títo dvaja nedohodnú a nepôjde to cez vládu, stále to môže ísť cez parlament. Ak tam príde návrh, ktorý sa bude zdať poslancom prijateľný, prečo by ho nemohli schváliť. Vlada je podriadená parlamentu, ktorý zastupuje občanov a je im podriadený. Občania chcú, aby sa lekári vrátil do nemocníc. LOZ spravilo veľký ústretový krok, pretože pôvodné požiadavky boli niekde inde, čiže by sa už mal nájsť kompromis.

Kľúčoví ľudia v zdravotníctve 5 dní pred výpoveďami dvoch tisícok lekárov: Matovič nemôže vyjednávať, systém kľakne do týždňa!

Posledné dni do výpovedí lekárov, kompetentní: Systém kľakne do týždňa! Matovičovi tvrdo naložili