Redakcia Nový Čas

„Na Mikuláša, keď som bola dieťa, si spomínam celkom pozitívne. Viem, že som vždy musela spievať za všetkých, čo mi vo vyššom veku začalo prekážať a mala som pocit, že zase ja... Väčšinou sme chodili k ocinovi do roboty, alebo do bábkového divadla. Inak sme Mikuláša slávili rovnako ako všetci, večer predtým sme si museli vyčistiť čižmy, dať ich do okna a ráno sme si v nich našli dobroty,“ hovorí Barbora.

Rodičia ju ani mladšieho brata Šimona nikdy netrestali cibuľou alebo uhlím. „Vlastne ani neviem, že sa také niečo dáva. Rodičia sa nás snažili už vtedy viesť k zdravšej strave, takže sme vždy dostali veľa mandarínok a kiwi či arašidov, ale samozrejme ani naše staré dobré horalky nechýbali, no nijako to nepreháňali. Vždy sme dostali len toľko, koľko sa zmestilo do čižiem. Okrem toho mám meniny dva dni pred Mikulášom, takže som to väčšinou mala spojené.“

Speváčka vraj bola dobré dieťa. „Myslím, že som dodržiavala ten klasický vzor dobrého dievčaťa ako sa v našej generácii ešte stále vyžadovalo. Mala som však náznaky rebelstva, aj keď to nebolo nijak extrémne, skôr taký malý vzdor ako tvrdohlavosť, alebo prílišná zvedavosť a spochybňovanie názorov mojich rodičov.“ Čerta sa preto nikdy nemusela báť. „Spomínam si len, že sa mi zdalo, že má ten ujo, čo ho hral veľmi čudný a neuveriteľný kostým. Možno to však bolo jeho zlým hereckým výkonom, neviem. Vždy som skôr inklinovala k anjelom,“ spomína Barbora, ktorá má štvorročného syna Gabriela. Ten tiež miluje anjelikov.

„Z toho sa celkom teším, lebo doteraz mal obdobie príšer a všelijakých bubákov. Pýtal si rozprávky len o nich, nechcel žiadne iné. Asi si potreboval ujasniť, čo je dobro a čo zlo a vyzerá to, že to už pochopil, lebo aj na fotení najprv vehementne odmietol byť čertom. Celý deň som ho prehovárala, nakoniec som musela narýchlo zháňať masku anjelika.“

Herečkine slová musíme potvrdiť. Pre malého Gabka sme mali totiž pripravenú čertovskú masku, ale hneď ako s mamou vošiel do ateliéru odmietol ju. „Zostala som teda prekvapená, že keď už sa nafotil ako anjel, chcel byť aj čert, ale len na chvíľku. Stavia sa do pozície hrdinu a chce odstrániť všetky strašidlá a príšery z tejto Zeme.“

Čert do škôlky nechodí

Gabko sa už na Mikuláša veľmi teší. „V skôlke sa učia spoločne nejaké básničky aj pesničky, takisto skúšajú na vianočnú besiedku. Chodí do Montessori škôlky, kde ich nenútia jednotlivo recitovať alebo spievať, pokiaľ nechcú alebo sa hanbia. Takto sa ostýchavejšie deti môžu pridať k tým odvážnejším a nebudú nijako pokarhané, že nedostanú nič, pokiaľ nezaspievajú. To sa mi veľmi páči,“ vysvetľuje Barbora.

„Mikuláša doteraz špeciálne nevnímal, lebo bol ešte maličký. Postupne mu začínam vysvetľovať jednotlivé tradície, ale keďže ešte úplne nerozumie ako plynie čas, tak sa ma niekedy opýta v strede leta, kedy už budú Vianoce. Čo sa týka čerta, tak k nim do škôlky chodí Mikuláš bez neho, príde len anjelik, čo sa mi tiež páči, lebo nie som fanúšik strašenia. To už je naozaj minulé storočie a žiadne dieťa si nezaslúži mať traumu z toho, že ho zoberie čert do pekla, ak neurobí, to čo sa po ňom chce.“

Ryšavka si ešte pár rokov dozadu našla v čižme nejakú dobrotu. „Teraz už nie, ale bolo to veľmi milé, keď ma rodičia takto prekvapili.“ Čo by si priala, ak by jej Mikuláš mohol splniť nejaké hmotné želanie? „Mám v podstate všetko, čo k životu potrebujem. Mám kde bývať, mám čo jesť, mám si čo obliecť, aj na čom jazdiť do práce. Nie je to nič prehnané, ale úplne mi to vyhovuje. Materializmus ma už prestal baviť. Dokonca sa zbavujem nadbytočného oblečenia a rôznych vecí, ktoré som vlastne ani poriadne nevyužívala. Myslím, že obdobie pandémie nás viacerých naučilo, že toho vlastne až tak veľa nepotrebujeme a mohli by sme upustiť z tohoto konzumného spôsobu života. Skôr by som si pre seba priala viac voľného času na svoje záľuby, nech si aj oddýchnem a môžem sa venovať malému, ísť na nejaký výlet alebo dlhšiu dovolenku. Chcela by som si viac užívať život, ako sa len naháňať z práce do práce, platiť účty a stresovať sa, čo všetko ešte musím stihnúť zariadiť a vybaviť.“

Barbora mala tento rok práce vyše hlavy a tak sa teší na oddych. „Nakrúcala som seriál Chatári a bola to skvelá skúsenosť. Konečne som dostala o dosť pozitívnejšiu rolu ako boli všetky doteraz, takže som si to veľmi užila. Stretla sa tam výborná partia, nielen hercov, ale aj celého štábu, takže sme si užili kopec zábavy. Celé leto sme strávili pri krásnom jazere a nie zavretí niekde v ateliéri, takže to bol veľký bonus. Myslím, že túto celkovo dobrú kombináciu vidno aj vo výsledku na televíznych obrazovkách. Nedávno som tiež odpremiérovala muzikál Vyznanie v réžii Jána Ďurovčíka a od nového roka ma čaká skúšanie novej hry v mojom domovskom divadle v Žiline. Pripravujem svoj ďalší hudobný album a chcem sa zase viac venovať muzikantským záležitostiam. Taktiež si robím všelijaké kurzy a dovzdelávam sa v oblasti hudby, práci s hlasom a používania terapeutických vysoko-vibračných nástrojov, pretože si chcem rozbehnúť jeden špeciálny vlastný projekt.“

Teraz si však chce predovšetkým v pokoji užiť najkrajšie sviatky v roku. „Veľmi sa teším na Vianoce. Celkovo mám tento čas veľmi rada. Vždy som rada zdobila stromček a vytvárala tú pokojnú, radostnú atmosféru, dúfam, že aj tento rok to tak vyjde. Budeme ich tráviť v kruhu najbližšej rodiny, teda s mojimi rodičmi, mojím bratom a babkou. Na druhý sviatok vianočný pôjdeme pozrieť našich krstných ako vždy a inak si budeme užívať ten kúsok voľna. Nič špeciálne nechystáme, len pokoj a pohodu.“

Syna Gabriela má s talianskym hudobníkom Francescom, no či počas sviatkov navštívia aj jeho rodinu, ešte netuší. „Naposledy keď sme tam boli na Vianoce to bolo veľmi pekné. Majú iné jedlá ako my, podávajú sa hlavne morské plody, cestoviny a na záver niečo ako naša bábovka. Okrem toho je tam príjemných 18 stupňov.“

Barbora ŠvidraňováVždy sa mi páčili anjeli:

Švidraňová so synom Gabkom sa Mikuláša a Vianoc nevedia dočkať: Stretnutie s expartnerom?!