Redakcia Nový Čas

Majiteľ streleckej a bezpečnostnej služby sa dostal na misiu náhodne. „Na sociálnych sieťach som našiel fotky jedného známeho v Afrike, ako zachraňujú nosorožca. Vtedy som si povedal, že aj ja by som chcel také niečo zažiť a kontaktoval som ho. Povedal mi, čo všetko musím predtým absolvovať, aby som sa mohol stať oficiálne rangerom a ísť do Afriky. Dva roky nato som odchádzal na svoju prvú misiu,“ spomína David.

Dokopy tam strávil necelé dva mesiace. „Našou hlavnou prácou bolo kontrolovať určitú oblasť v rezervácii. Hľadali sme akékoľvek znaky alebo stopy, ktoré by mohli znamenať narušenie bezpečnosti a prítomnosť pytliakov v parku. Taktiež sme na základe stôp sledovali zvieratá a zbierali informácie o ich pohybe. Vo voľnom čase sme som rangerov učil manipulovať so zbraňami,“ opisuje misiu. Presné miesto kvôli bezpečnosti rangerov prezradiť nemôže, len priblíži, že bol v Južnej Afrike v blízkosti Kruger parku.

„Problém s pytliakmi je veľmi vážny. Sú organizovaní, silno motivovaní a podporovaní. Zákony v Afrike sú taktiež viac na ich strane. V Afrike je veľká korupcia, čiže podplatiť tam viete naozaj hocikoho. Dostať sa k informáciám o pohybe zvierat v rezervácii tam nie je problém. Medzi pytliakmi a rangermi prebieha vojna, ktorú rangeri pomaly, ale isto prehrávajú,“ vraví David. Najzaujímavejší je podľa neho pre pytliakov nosorožec. „Cena za 1 kg rohu je viac ako 100 000 dolárov. Váha rohu dospelého jedinca má okolo 17 kg. Pretože ich je každým mesiacom menej, cena na čiernom trhu stále stúpa,“ krúti hlavou.

Pracovný čas sa delil na tri zmeny. „Tri dni v teréne, jeden deň v hlavnom kempe. Ráno o tretej budík, zbaliť si veci a zásoby na tri dni a odchod. Ešte pred svitaním nás vyložili v našej časti, v ktorej sme mali hliadkovať. Zložili sme si veci v našom kryte a išli na kontrolu. Denne sme urobili asi tak 10-15 km. Po kontrole sme sa vrátili do svojho krytu, v ktorom sme počas tých troch dní aj spali. Keď sme sa vrátili do hlavného kempu, tak tam sme si chystali veci na ďalšie tri dni plus v noci sme kontrolovali park z auta,“ opisuje svoj režim. V nebezpečenstve bol neustále.

„Často, keď sme prechádzali cez rezerváciu, sa nám stalo, že sme narazili na nosorožce, alebo slony, ktoré boli schované medzi kríkmi a nedalo sa ich diaľky vidieť. Našťastie sa nám podarilo vždy im utiecť. Najväčšie riziko bolo spanie vonku. Nemali sme stany, len natiahnutú plachtu nad sebou a okolo seba kríky. Všetok hmyz, pavúky a hady nám liezli do nášho krytu. Zaspával som s pocitom, že ráno sa zobudiť už nemusím... Pri zaspávaní som počúval rev levov a hyen v blízkosti krytu. Boli doslova len pár metrov. Dokonca raz sa nám stalo, že nám hyeny počas noci vliezli do krytu a ukradli nám jedlo,“ priznáva David. Dodáva, že vopred musel podpísať čestné vyhlásenie, že si je vedomý rizík. Pracoval ako dobrovoľník a všetko si hradil sám. Neľutuje a na budúci rok sa chystá znova.

Slonie kly na čiernom trhu:

Roh nosorožca na čiernom trhu:

David (26) si vyskúšal divoký život rangerov      Do krytu   mu liezli pavúky a hady: Ako Slovák bojoval proti pytliakom v Afrike:

Odvážny David o dobrodružstve v Afrike: Ako som bojoval proti pytliakom! Neskutočné, čo všetko zažil