Redakcia Nový Čas

Podľa našich informácií ide o niekoľko desiatok spoločností. Nový Čas sa spojil s tromi z nich, ktoré vysvetľujú svoje kroky. COVID-19 zrazil na kolená predovšetkým menšie podniky. Niektoré skrachovali, iné prežili za cenu dlhov či veľkých strát.

V problémoch sa ocitli aj niektoré väčšie firmy, ktoré tvrdia, že kompenzácie od štátu neboli dostatočné. Jedným zo zasiahnutých podnikov je najväčší prevádzkovateľ lyžiarskych stredísk v krajine Tatry Mountain Resorts.

„Nemohli sme podnikať a navyše sme platili prenájmy za pozemky, mali sme straty pre neodobratú energiu a tak ďalej. Jediná pomoc, ktorej sme sa dočkali, bola v rámci programu z dielne EÚ v rámci podpory nášho segmentu, keď sme mohli dostať ako kompenzáciu vzniknutej situácie maximálne desať miliónov eur. Keď sme podali prvú prihlášku, vychádzalo nám to na pomoc vo výške 9,9 milióna eur. Štát však usúdil, že nie je dobré, aby nám dal desať miliónov, tak nám to skráti na päť. Potom povedal, že ani päť nie je dosť, dáme im milión,“ povedal pre Hospodárske noviny akcionár TMR Igor Rattaj s tým, že to bol dôvod, prečo sa rozhodli podať žalobu.

V okolitých krajinách bola podľa niektorých podnikateľov finančná pomoc oveľa štedrejšia. S otázkou, koľko takýchto žalôb eviduje ministerstvo financií, dopravy aj hospodárstva sme sa obrátili aj na jednotlivé rezorty. Ministerstvo financií v súčasnosti hovorí, že nemajú na stole žiadnu žalobu. Na hospodárstve sťažnosti našli.

„Evidujeme spolu 8 podaní 2 firiem na preskúmanie oznámení o neposkytnutí dotácie na nájomné. Konania nie sú ukončené, preto ďalšie otázky považujeme v tejto chvíli za predčasné,“ povedala hovorkyňa Mária Pavlusík.

Rezort dopravy tvrdí, že okrem TMR neevidujú žiadnu sťažnosť. „K podanej žalobe sa rezort dopravy vyjadrí v lehote určenej v uznesení súdu,“ odpísali. Podľa našich informácií by malo ísť dokopy o 48 firiem, ktoré chcú vysúdiť od štátu zrejme milióny eur.

„Niektoré spoločnosti to podávali vo vlastnom mene, my ako iniciatíva sme ich nezastupovali. Viem o spoločnosti Denim Group, ktorá sa už obrátila na Európsky súd pre ľudské práva,“ vysvetľuje za Iniciatívu slovenských maloobchodníkov Daniel Krakovský.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení tvrdí, že hoci s vládou intenzívne v čase pandémie komunikovali, sprístupnená pomoc bola stále pre mnohé firmy nedostatočná. „Mnohé firmy išli na doraz, mali pôžičky a zároveň vyčerpané rezervy a podanie žaloby mohla byť pre ne posledná možnosť,“ uzavrela hovorkyňa asociácie Miriam Filová.

Ministerstvo financií hovorí, že v prípade firiem išlo najviac výdavkov najmä na kurzarbeit, čiže pomoc udržať pracovné miesta a sektorovú podporu. „Konkrétne číslo celkovej pomoci prepočítané na firmu vám však nepovieme, keďže viacero firiem čerpalo prostriedky z viacerých schém súčasne - kompenzácie, podpora udržania zamestnanosti, kompenzácia za nájomné, odpustenie daní a odvodov a podobne,“ vysvetľuje rezort financií.

Snažíme sa o mimosúdnu dohodu

Tomáš Sklárčik, SKL s. r. o. (predajne Intersport)

Áno, my sme podali žalobu cez advokátsku kanceláriu a momentálne čakáme na to, že by malo prebehnúť nejaké prvotné zmierové konanie. Z našej strany to je prvá vec, nie som právnik, ale malo by to byť nejaké predsporové konanie. Pokiaľ sa tie dve strany dohodnú, tak by to už nešlo pred súd. Zúčastnené firmy a štát by sa mali stretnúť, dať nejaký návrh dohody, a pokiaľ by sa dohodli, tak sa do toho sporového konania nejde, a ak sa nedohodnú, bude o tom rozhodovať ESĽP. On tú žalobu nevylúčil, prijal ju. Okrem nás je tam ešte kopec ďalších firiem, lebo je to hromadná žaloba.

Ondrej Konečný, DENIM retail s. r. o. (obchody s módou)

Naša žaloba bola Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva prijatá. V praxi to znamená, že bola súdom posúdená ako relevantná. Veríme, že sa aj v ďalšom konaní preukáže, že naše práva boli porušené a Slovenská republika bude povinná kompenzovať škody, ktoré nám vznikli.

Jana Kubranská, konateľka spoločnosti OZETA

Môžeme potvrdiť, že sme podali žalobu a žiadame vyplatenie pomoci. Výšku, sumu, ktorú žiadame, by sme však neradi zverejňovali.

Ani hromadná žaloba nemusí byť úspešná

Vo vzťahu k podaniu žaloby (podľa správnosti ide o tzv. sťažnosť) na Európsky súd pre ľudské práva je jednou z podmienok podania sťažnosti, že sťažovateľ musí vyčerpať všetky domáce opravné prostriedky v dotknutom štáte, ktoré mohli viesť k náprave situácie, na ktorú sa subjekt sťažuje (zvyčajne to znamená žalobu na príslušný súd, následné odvolanie a prípadné ďalšie odvolania či sťažnosti na vyšší súd, ako napríklad najvyšší súd alebo ústavný súd). Zároveň som toho názoru, že podanie hromadnej žaloby nemusí mať relevanciu na úspešnosť v spore.

Chceme poukázať na chybu v systéme

Podľa nás štát nepodporil firmy tak, ako mu to umožňoval formát podpory z EÚ, ktorá na to vyčlenila peniaze. Mrzí to o to viac, že iné štáty nemali problém ešte zalobovať v Bruseli a získať pre svoje firmy v cestovnom ruchu ešte viac ako im dali. Preto dnes nahlas žalujeme štát. Aby sa takáto situácia uz neopakovala. Aby sme poukázali na chybu v systéme a odstránili ju. Aby sme politikom pripomenuli ich zodpovednosť a to, že svoje rozhodnutia majú premýšľať do dôsledkov. Aj keby sme v tejto žalobe vysúdili euro, bude to veľká morálna satisfakcia.

Počas covidu im pomáhali málo! Štát bude musieť riešiť žaloby firiem: Uspejú? Takto to vidí advokát