Redakcia Nový Čas

Od niektorých významných umelcov či športovcov má aj desať rôznych podpísaných kartičiek, takže ak by to spočítal, je majiteľom viac ako 11-tisíc autogramov. Vybrali sme sa za ním, aby sme sa dozvedeli viac o tejto zberateľskej záľube, a rozhodne sme mali čo obdivovať. Úplne prvý podpis dostal Martin ešte ako dieťa, keď ležal v nemocnici so zlomenou rukou.

„Bolo to pred Vianocami, mal som asi dvanásť rokov. Prišiel tam Patrik Herman z Markízy a robil reportáž, ako prežívajú deti v nemocnici predvianočný čas. Na konci sa nám podpisoval.“ Dnes už Martin moderátorov podpis nevlastní, priznáva, že ho niekde zapatrošil, lebo vtedy ešte neplánoval zbierať autogramy. Cielene sa tejto záľube začal venovať až o tri roky neskôr. „Moji rodičia išli na koncert českej popovej skupiny Maxim Turbulenc. Ráno mi dali podpísanú kartičku od muzikantov z kapely, vtedy sa to asi vo mne prebudilo. Odvtedy sa zberateľstvu autogramov venujem naozaj seriózne,“ vraví dnes už skutočný zberateľ.

Ktorý bol teda prvý skutočne zberateľský podpis, ktorý si vyžiadal on sám - ak teda nepočítame ten od Patrika Hermana? „To si nepamätám presne, ale jeden z prvých bol český hudobník Honza Nedvěd. Vystupoval v Bratislave, zašiel som za ním a podpísal sa mi,“ prekvapí nás odpoveďou Martin. Čakali sme, že na prvé veľké veci sa len tak nezabúda.

„Asi som to stále nepovažoval za niečo, čomu sa budem venovať doteraz,“ vysvetľuje a prezrádza, ako sa vyvíjal príbeh jeho zberateľskej vášne: „Pomerne veľa podpisov som získal na Dni otvorených dverí v Markíze. Ale robil som to naopak – všetci stáli v rade a zbierali podpisy moderátorov, ale to bolo nadlho. Nechcelo sa mi čakať, tak som si išiel po podpisy od spevákov. Všetci ostatní čakali pred pódiom na koncert, ja som čakal za pódiom pri plote, keď pôjdu okolo a vypýtam si podpis,“ spomína Martin na prvé úlovky.

Najvzácnejší autogram

Keď sa Martina spýtame, ktorý autogram má preňho najväčšiu zberateľskú cenu, usmeje sa a bez rozmýšľania odpovie: „S podpismi je to tak trochu ako s deťmi. Tiež nemôžete povedať, ktoré máte najradšej. Ja to tak mám s autogramami. Je to naozaj ťažké povedať. Mám na to jedinú odpoveď: Pre mňa najvzácnejší podpis je ten, ktorý získam zajtra. V danom momente je to najväčšia eufória,“ vraví otvorene.

„Osobne ma mrzí, že som sa nestretol s hercom a hudobníkom Mariánom Geišbergom. Veľmi som si ho vážil, obdivoval som ho ako herca, aj ako hudobníka. Navyše sa mi páčil jeho hlas. Rád čítam knihy od Dominika Dána a on načítal spisovateľove audioknihy. Mal neuveriteľný prejav, jeho prezentácia textu držala človeka v napätí... Bohužiaľ, nestihol som sa s ním stretnúť. Ale jeho podpis mám, lebo kamarát bol na jeho koncerte a mal viac podpisov od Mariána Geišberga, tak sme si ich navzájom vymenili.“

Dozvieme sa aj to, čo Martin, naopak, nezbiera. „Nezaujímam sa o autogramy futbalistov,“ prekvapuje a hneď aj vysvetlí, prečo je to tak: „Mňa osobne futbal ako šport odmalička nebaví. Aj som tomu dával šancu, pozrel som si nejaký zápas, ale nikdy to vo mne neprebudilo vášeň pre tento šport. Nechcem sa nikoho dotknúť, uznávam mnohé futbalové osobnosti, ale pre mňa je to nudná hra, keď si to porovnám s hokejom. Tam človek žmurkne a už je v bránke gól,“ zasmeje sa Martin.

Samozrejme, pri svojom hobby sa stretol s mnohými známymi osobnosťami, preto má v portfóliu zážitkov všelijaké spomienky. „Vtipné bolo, keď som si vypýtal autogram od herca SND Dana Fischera, zasmial sa a s humorom dodal, že či ho vymením za dvoch Koleníkov?!“ zasmeje sa Martin, ktorý zberateľstvo berie skutočne vážne a na úrovni. Na autogramy si vytvoril kartičky s vlastným dizajnom.

„Niektorí zberatelia majú vlastnú grafiku, majú na to šablóny. Aj osobnosti potom vidia, že ten človek to myslí s podpisom vážne a nie, že mu len práve skrsol v hlave nápad vypýtať si podpis na odtrhnutý papierik či nebodaj na ruku – to sa stáva často.“ Mimochodom, na takýto účel má Martin špeciálne fixky, pretože sa môže stať, že tie bežné sa rozmažú. „To sa však stáva skôr pri autogramoch, ktoré prídu poštou zo zahraničia. Niekedy podpisy nestihnú zaschnúť. Takto som dopadol s podpisom od herca Marka Hamrona z amerického seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad,“ vraví s trochou ľútosti v hlase. Cena autogramov sa podľa Martina nedá špecifikovať.

„Majú obrovskú cenu, ale nemyslím si, že podpisy by mali byť prioritne predmetom nejakej finančnej transakcie. Som skôr zástancom toho, že dnes dám ja niečo tebe a nabudúce dáš ty mne. Ono záleží na tom, aká ochotná bola dotyčná osobnosť dať autogram. Napríklad podpis Karla Gotta, ktorý bol známy tým, že vždy dal autogram, keď ho oň niekto požiadal, sa dá zohnať za 15 eur, za podpis herečky Vilmy Jamnickej pokojne od 30 eur. Ale napríklad ak by ste chceli autogram francúzskeho herca Louisa de Funèsa, tak počítajte s tým, že cena sa pohybuje v tisíckach eur.“

Získať podpisy od domácich slovenských osobností nebýva až taký veľký problém. Iné je to však v prípade zahraničných osobností. Ako sa bežný smrteľník dostane ku vzácnemu autogramu? „Záleží na tom, či sa vyberiete priamo na miesto, kde napríklad zahraničný spevák alebo herec účinkuje, alebo si zistíte, kde je dotyčný ubytovaný. Ja osobne volím radšej tú druhú možnosť, býva to často jednoduchšie, pretože na koncertoch mávajú ochranku, cez ktorú sa len tak nedostanete. Naopak, v hoteli sú tí ľudia ústretovejší, lebo tam ich neotravujú davy fanúšikov, ale sme tam možno dvaja-traja lovci autogramov,“ odkrýva tajomstvo najjednoduchšieho získavania podpisov.

V prípade podpisov od zahraničných osobností sa Martin spolieha aj na pomoc priateľov. „Mám kamarátku, ktorá chodieva na filmový festival do francúzskeho Cannes alebo do Karlových Varov a keď sa jej podarí, tak mi prinesie podpisy do zbierky.“ Zaujímavosťou je, že po istom čase si dal v lovení podpisov pauzu. „Asi po piatich rokoch som sa tomu prestal venovať, vrátil som sa k hobby asi po desiatich rokoch. Teraz sa už štyri roky naplno venujem zberateľstvu,“ hovorí Martin. Prestávku vysvetľuje celkom pragmaticky – nemal som čas venovať sa tomu naplno, veď napríklad festivaly trvajú niekoľko dní a ja som nemal toľko dovolenky, aby som mohol vycestovať. Nezdá sa to, ale aj tento koníček stojí veľa času a aj nejaké peniaze.“

Samozrejme, že sme zvedaví aj na opačnú stranu pomyselnej mince - po podpise ktorej osobnosti prahne jeho zberateľská duša? „Tým, že mám rád herca Toma Hanksa, mám napozerané hádam všetky filmy, v ktorých hrá, verím, že raz bude v mojej zbierke aj jeho podpis. Viem, že on neodpisuje na žiadosti, ale keď sa s ním ľudia osobne stretnú, je veľmi ochotný. Asi pred piatimi rokmi som písal Whoopi Goldberg, zatiaľ mi odpoveď neprišla. Ale nestrácam nádej, pretože kolegovi, zberateľovi z Čiech, prišla odpoveď od istej zahraničnej osobnosti po 15 rokoch. Čo sa týka mňa, tak najdlhšie som čakal na odpoveď od francúzskeho herca Patricka Prèjeana, a to dva roky. Na margo toho poviem ako pikošku, že najrýchlejšie mi odpísal Jožo Ráž z Elánu.“

Martin je predsedom slovenského Klubu zberateľov autogramov. „Viedol ho pán Jozef Weisenbacher, bol zapálený pre klub a po jeho smrti to upadlo, nikto sa klubu nevenoval. Prišlo mi to ľúto, veď celý život zasvätil tomu, aby tento klub fungoval. V Prahe tie stretnutia zberateľov stále fungovali, preto som sa rozhodol, že by som chcel pokračovať v tom, čo pán Weisenbacher začal, aby sme neboli odkázaní na české stretnutia. Napísal som pani riaditeľke Márii Priečinskej do bratislavského Strediska kultúry na Vajnorskej ulici, či by sme mohli vrátiť stretnutia do strediska, kde sa vlastne pred rokmi konali. Dohodli sme sa. Aj pre ňu to bolo tak trochu osobné, pretože v časoch, keď manažovala Petra Nagya a Martina Madeja, tak oni boli vtedy pozvaní na autogramiádu. Veľmi sa jej to páčilo, a tak bola otvorená tomu nápadu. Odvtedy býva v stredisku stretnutie vždy na jar a na jeseň a za ten čas sme v stredisku privítali množstvo významných osobností. Klub každoročne na jeseň udeľuje Cenu Jozefa Weisenbachera členovi klubu, ktorý sa najviac usiluje o rozšírenie povedomia o autogramoch, ako aj o pomoc ostatným členom,“ hovorí Martin, ktorý sa medzičasom v Stredisku kultúry zamestnal ako marketingový manažér.

Martin vraví, že členstvo má veľkú výhodu. „Pomáha to pri získavaní podpisov. Každý z členov má nejakú databázu webových adries, odkiaľ sa dá za poplatok dostať ku kontaktom na známe celebrity. Ak sa dostaneme k overenej adrese, je to 80 % úspechu, potom je tu tých 20 %, keď už treba len čakať, či sa podarí získať aj podpis. Bez overenia adries je to tak 50 na 50, či príde, alebo nepríde podpis,“ vraví Martin.

„Niekedy sa stane, že kartička s podpisom sa vráti o mesiac, dva, inému zberateľovi dotyčný neodpíše ani dva roky. Je to vabank. Treba rátať aj s tým, že za niekoho to možno podpisuje asistentka, ale ak človek neverí, že je to pravý podpis, tak to by potom nemohol veriť ničomu. Ale niekedy tie osobnosti dajú na svoju stránku alebo sociálnu sieť informáciu, že aktuálne podpisujú, a tak záujemca môže požiadať o podpis.“

Vo svojej zbierke má Martin aj zopár listov od slovenských a českých umelcov. „Zbierka kartičiek s podpismi je čosi ako môj denník spomienok. Za každým autogramom je nejaký príbeh. Napríklad zahraničným hviezdam chodia tisícky žiadostí a nestíhajú reagovať na všetky, ale práve spomínaný herec Mark Harmon dokonca napíše mail, že práve som vám poslal podpísanú fotografiu. Takto to urobil aj pán Milan Lasica kolegovi – mal totiž v rohu fotografie uvedenú svoju mailovú adresu. Napísal mu ,dobrý deň, ďakujem Vám za vyznanie, dnes som Vám poslal naspäť podpísané fotografie‘,“ opisuje Martin a pridá ešte jednu milú spomienku.

„Mám podpis od herca Josefa Somra, ktorý mi poslal autogram len sedem mesiacov pred smrťou, 13. 3. 2022. Zomrel 16. októbra 2022,“ ukáže na jeden z autogramov v katalógu a podotkne, že mnohí umelci odpisovali práve počas pandémie, pretože divadlá boli zatvorené, tak mali čas.

Zberateľ autogramov Blaško: Najvzácnejší je ten, ktorý získam zajtra! Od akých osobností už má podpis?