Redakcia Nový Čas

&quot;Mám sen, že moje štyri malé deti budú jedného dňa žiť v krajine, kde nebudú posudzované podľa farby svojej pokožky, ale podľa kvality svojho charakteru,&quot; odznelo z úst amerického baptistického kazateľa a jedného z najvýznamnejších vodcov afroamerického hnutia za občianske práva Martina Luthera Kinga, Jr.

Bojovník za práva predniesol prejav 28. augusta 1963 počas protestného pochodu, na ktorom demonštranti požadovali odstránenie rasovej diskriminácie a zrovnoprávnenie farebného, najmä černošského obyvateľstva v Spojených štátoch amerických. Pochod sa uskutočnil bez incidentov a bol jedným z najväčších protestov v dejinách USA.

Pochod demonštrantov sa zastavil pred sochou Abrahama Lincolna. Krátko pred 14. hodinou sa na pódium postavil Martin Luther King, Jr. Najprv demonštrantov vyzval, aby na presadenie svojich požiadaviek používali mierové a nenásilné prostriedky. &quot;Neusilujme sa uhasiť svoj smäd po slobode tým, že budeme piť z pohára nenávisti a trpkosti,&quot; poprosil demonštrantov.

Po tom ako soulová speváčka Mahalia Jacksonová zvolala, aby porozprával o svojom sne, odložil vopred pripravený prejav a pokračoval slovami, ktoré sa stali známymi po celom svete. Hovoril o tom ako sníva, že jedného dňa sa tento národ pozdvihne a precíti plný význam svojho kréda. &quot;Pokladáme za samozrejmé, že všetci ľudia boli stvorení ako rovní,&quot; povedal. Ďalej sníval o tom ako synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov zasadnú za spoločný stôl bratstva.

Potlesk zaznel i po slovách, ako sníva, že &quot;jedného dňa aj štát Mississippi, štát sužovaný horúcou žiarou nespravodlivosti a útlaku, bude premenený na oázu slobody a spravodlivosti&quot;. Záverom prejavu vyjadril nádej, že príde deň, keď &quot;všetky Božie deti, černosi, belosi, židia a pohania, protestanti a katolíci, sa budú môcť držať za ruky a spievať slová starého černošského spirituálu: Konečne slobodní! Konečne slobodní!&quot;.

Martin Luther King, Jr. sa narodil 15. januára 1929 v Atlante. V roku 1954 sa stal pastorom v baptistickom kostole na ulici Dexter Avenue v meste Montgomery v americkom štáte Alabama. V tom čase bol členom výkonného výboru Národného združenia pre pokrok farebných ľudí, vedúcej organizácie svojho druhu v USA. Na začiatku decembra 1955 prijal vedenie prvej veľkej černošskej nenásilnej demonštrácie.

Viedol aj bojkot verejnej dopravy v Montgomery po tom, čo Rosu Parksovú uväznili, pretože odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Aj vďaka bojkotu došlo k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách, ktoré potvrdil 20. decembra 1956 Najvyšší súd USA.

V roku 1957 sa podieľal na založení skupiny Southern Christian Leadership Conference (SCLC - Konferencie vedúcich južanských kresťanov), ktorej úlohou bolo koordinovať černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch.

Laureátom Nobelovej ceny za mier sa stal v roku 1964. Vo veku tridsiatich piatich rokov bol najmladším mužom, ktorý toto ocenenie získal. Začiatkom apríla 1968 prišiel do Memphisu, kde černošskí zamestnanci štrajkovali za zlepšenie svojich sociálnych a pracovných podmienok. Vo svojej hotelovej izbe sa 4. apríla 1968 pripravoval na vystúpenie a podvečer vyšiel na balkón, aby pozdravil priateľov. Stihol im ešte zakývať, no zrazu sa ozval výstrel, ktorý ukončil jeho život.

Atentát spáchal James Earl Ray, ktorého zadržali dva mesiace po atentáte 8. júna 1968 na letisku Heathrow v Londýne. Za vraždu Kinga ho odsúdili na 99 rokov väzenia, kde zomrel v roku 1998.

V USA si každoročne osobnosť Martina Luthera Kinga, Jr. pripomínajú národným sviatkom, ktorý pripadá na tretí pondelok v januári. Zákon o sviatku - Deň Martina Luthera Kinga (Martin Luther King Jr. Day) podpísal v roku 1983 prezident Ronald Reagan. Prvý raz ho v USA slávili 20. januára 1986.

Legendárna reč Martina Luthera Kinga mohla vyzerať úplne inak: Na poslednú chvíľu si to rozmyslel