Redakcia Nový Čas

Jej zakladateľom bol Čech Antonín Bečvář. Vybral miesto, následne navrhol a postavil budovu, ktorú vybavil technikou na vedecké pozorovania. Dodnes pracoviská tohto vedeckého ústavu fungujú a sú zaradené do svetového systému pozorovania oblohy a Slnka.

Bečvář miloval Tatry, meteorológiu, astronómiu, hudbu a asi aj ženy. Od roku 1937 pôsobil ako klimatológ v kúpeľoch na Štrbskom Plese. „Po násilnom rozpade ČSR v roku 1939 sa zo Slovenska vysídľovali Česi. On to odmietol a prišiel s neuveriteľným plánom, že na Slovensku vybuduje profesionálne vedecké observatórium,“ vraví astronóm Ľubomír Klocok.

Ako vhodné miesto pre vybudovanie vedeckého observatória vybral Skalnaté pleso. Výhodou bola lanovka a vďaka nej kábel elektrickej prípojky a telefón. Keď získal dobrozdania nemeckých riaditeľov hvezdární, dohodol si schôdzku so slovenským ministrom školstva. Povedal mu, že v Európe sú dva nekultúrne národy, ktoré nemajú štátnu hvezdáreň - Slováci a Albánci.

To tak naštartovalo vládu, že dostal prísľub podpory, štátnu subvenciu, hurbanovský 600 mm ďalekohľad a vyše 2 milióny korún zo zbierky Štefánikovej astronomickej spoločnosti. Jeho českí kolegovia neúspešne bojovali proti stavbe, ktorú navrhol architekt Dušan Jurkovič a pracoval na nej aj popradský architekt a staviteľ Jozef Šašinka. Takmer 5-tonový teleskop poskladal mechanik Kiss.

Okrem vedeckej práce sa konali na Skalnatom plese aj hudobné večierky. Bečvář bol skvelý klavirista. Na jeho privátne koncerty chodili mnohé dámy, ktoré vraj občas vyrušila jeho manželka. Na konci vojny, v januári 1945, navštívilo hvezdáreň nemecké komando. Mali rozkaz demontovať a odviezť ďalekohľad, zničiť astronomické zariadenie aj celú budovu.

Hovorí sa, že Bečvář celú noc hral na klavíri. S nemeckým dôstojníkom vypili niekoľko fliaš koňaku a napokon ho presvedčil o nezmyselnosti demolácie. Nemci sa však svojich plánov nevzdali. Veľmi zlé počasie z 26. na 27. január 1945 im však znemožnilo sa dostať na Skalnaté Pleso. Zničili dolnú stanicu lanovky a jej prvý stožiar.

Najviac Skalnaté pleso preslávilo Bečvářovo dielo Atlas Colei 1950.0 Skalnaté Pleso v roku 1948. V atlase je zakreslená pozícia 32 571 hviezd a dodnes je používaný na observatóriách na celom svete. Žiaľ, vedecký ani ľudský koniec kariéry zakladateľa slovenskej astronómie nie je hviezdny. V roku 1951 bol pre zákulisné politicky motivované spory odvolaný z funkcie riaditeľa.

V roku 1951 sa vrátil do svojho rodiska v Brandýse nad Labem, kde sprevádzkoval svoju astronomickú pozorovateľňu. Uzavrel sa do seba a 10. januára 1965 vo veku 64 rokov v zabudnutí zomrel. Nezabudla však naňho medzinárodná astronomická únia IAU. Meno Bečvář nesie kométa C/1947 F2, ktorú objavil v roku 1947, kráter na odvrátenej strane Mesiaca, ako aj planétka 4567 obiehajúca Slnko, na dráhe medzi Marsom a Jupiterom.

Hvezdáreň sa v začiatkoch do povedomia zapísala najmä pozorovaniami komét, planétok a meteorov. Jej neskoršia dlhoročná riaditeľka, Ľudmila Pajdušáková (1916 – 1979), objavila svoju prvú kométu 30. marca 1946. Celkom ich objavila päť. Ďalších 13 objavil jej manžel Antonín Mrkos (1918 - 1996).

Toto mala moderná stavba

Observatórium v Tatrách pred 80 rokmi presadil Čech: Pri pozorovaní hviezd aj žúrovali!

Observatórium v Tatrách slávi krásne jubileum: Jeho minulosť vás ohromí! Tušili ste to?