Redakcia Nový Čas

V prvom roku samostatnej republiky priemerná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur, čo bol pre krajinu nízky ukazovateľ. Akým vývojom sme si prešli? A rástla aj naša kúpyschopnosť?

V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur, za tridsať rokov sa postupne zvýšila až na 1 300 eur. V priebehu prvých desiatich rokov po prechode na trhové hospodárstvo sa medziročné tempá rastu priemernej nominálnej mzdy udržiavali väčšinou v dvojciferných číslach.

„Neskôr už vývoj priemernej mzdy nikdy nenabral také rýchle tempo, celková mzdová dynamika postupne spomaľovala až na úroveň 6,5 % v roku 2000,“ vysvetľuje Ivan Chrappa zo Štatistického úradu SR. Je však rozdiel medzi nominálnou a reálnou mzdou. „Ak by sme reálnej mzde z roku 1989 prisúdili hodnotu 100, tak môžeme konštatovať, že až v roku 2007 prevýšila túto úroveň o 0,6 %,“ konštatuje Ivan Chrappa.

Aký je rozdiel medzi reálnou a nominálnou mzdou?

- Suma, ktorú dostávate od zamestnávateľa, je nominálna mzda. Ak sa suma zvýši, vaša nominálna mzda je vyššia. Reálna mzda predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si za svoj plat môžete kúpiť. Ak sa zdvihne nominálna mzda, ale ceny tovarov sa (obvykle kvôli inflácii) zvýšili ešte viac, reálna mzda klesla.

- Zarábate 1 000 euro a televízor stojí 1 000 euro. Ak vám stúpne nominálna mzda na 2 000 a cena televízora sa nezmení, viete si za jeden plat kúpiť dvakrát viac tovaru, vaša reálna mzda stúpla. Ak však vaša nominálna mzda stúpne na 2 000 a cena televízora na 2 500, vaša nominálna mzda síce stúpla, ale reálna klesla.

Máme obrovské regionálne rozdiely

Martin Halás, Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív

- Vývoj miezd na Slovensku dlhodobo nekopíruje nárasty priemernej mzdy nielen vo vyspelých krajinách EÚ, ale aj v krajinách V4. Nižšie mzdy nám dlhodobo spôsobujú problémy v poistných systémoch, na čo doplácame najmä nižšími dôchodkami, sociálnymi dávkami aj výdajmi v zdravotníctve. Postupne sa nízke mzdy stali brzdou rozvoja sociálneho systému aj zdravotníctva na Slovensku a aj brzdou ekonomického rastu. Špecifikami slovenských miezd sú vysoké dlhodobé rozdiely medzi mzdami žien a mužov, obrovské regionálne rozdiely a postupne stále viac otvárajúce sa nožnice medzi nízkopríjmovými a vyššie príjmovými skupinami domácností.

Inflácia mení rast na pokles

Ján Košč, OZ Pracujúca chudoba

- Rast priemernej mzdy je relatívne silný, no stále nedokáže vykompenzovať infláciu. Po odpočítaní inflácie od rastu miezd sa stále dostávame k reálnemu poklesu miezd. Podľa odhadov rôznych štátnych i bankových analytikov sa dá predpokladať, že reálna mzda sa dostane na predkrízovú úroveň až niekedy v roku 2026. A to si je ešte potrebné uvedomiť, že rast priemernej mzdy neznamená, že mzdy rastú všetkým rovnako, niektorým rastú alebo rástli viac, ako je priemer, a mnohých nerástli vôbec. Preto je potrebné pristupovať k dátam, ktoré hovoria o raste miezd, opatrne a na ich základe nerobiť nejaké zjednodušené závery.

Martin Vlachynsky, INESS - Institute of Economic and Social Studies

- V roku 1993 bola priemerná mzda 5379 Sk (teda 179 eur, ak použijeme kurz z roku 2009). Po zarátaní inflácie to predstavuje v roku 2023 zhruba 731 eur. Priemerná mzda v polovici roka 2023 však bola 1419 eur. Reálna priemerná mzda tak narástla zhruba o 94%. Kúpyschopnosť tak narástla zhruba na dvojnásobok. Je to však len veľmi hrubý odhad, spotrebný kôš v roku 1993 a v roku 2023 vyzerajú úplne inak.

Veľký prehľad priemerných miezd: Ako sa Slovákom menili platy za 30 rokov!

Že za totality sme sa mali lepšie? Tak to sa budete diviť: Čísla, ktoré mnohých vyvedú z omylu!