Redakcia Nový Čas

Jej početné diagnózy rokmi len pribúdali, radosť však nachádzala v manželstve, z ktorého má milovanú dcérku Lauru (13). Tá sa narodila predčasne a od narodenia ju sužujú početné ochorenia. Akoby toho nebolo dosť, ich tatino si podľa slov utrápenej ženy našiel druhú partnerku a rodinu opustil. Miška sa musí teraz popasovať so všetkým sama, najmä s napnutým rozpočtom...

V útulnom bytíku na sídlisku v Žiline vládne napriek ťažkému osudu príjemná atmosféra. Mamina Miška hrdo sleduje jedinú dcéru, ponorenú do učebníc. „Je veľmi šikovná, dobre sa učí, bola aj na dejepisnej olympiáde, kde sa dostala do krajského kola. Chce byť lekárka alebo právnička,“ hovorí a nespustí Lauru z očí. Milované dieťa sa narodilo predčasne v 33. týždni s hmotnosťou 1 470 gramov. „Je z dvojičiek, ale prežila len ona. O dieťatko sme sa snažili vyše 7 rokov,“ spomína. Dievčatko bolo skoro dva mesiace v inkubátore, malo krvácanie do mozgu. Po prepustení sa začal kolobeh vyšetrení u lekárov.

„Od piateho mesiaca veku bola Laurika stále chorá, často na inhaláciách v nemocnici a na antibiotikách. Zistili jej astmu. Nastavili ju na liečbu, žiaľ, nezaberala, tak sa vymenilo viac druhov liekov, no neúspešne. Nakoniec nás hospitalizovali na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde bola vyše týždňa na kyslíku a nasadili jej silnú liečbu kortikosteroidmi,“ rozmotáva trápenie starostlivá mamina. Invazívna liečba jej však zničila kosti, a tak dnes trpí osteoporózou. „Akoby toho chúďa nemalo už dosť, našli jej nešpecifické ložiská na mozgu s bolesťami hlavy a mnoho ďalších vecí, ktoré by som mohla menovať.“ Dodá, že jej milované dieťa má aj hypoglykémiu a musí tak byť neustále v strehu, pretože pri nízkej glykémii môže upadnúť do kómy. „Je po operáciách oboch nožičiek a operovali jej aj prínosné dutiny,“ povie cez slzy.

Na otázku vlastných diagnóz statočná Miška len mávne rukou. Je invalidná dôchodkyňa, má astmu najťažšieho stupňa, cukrovku a kvôli vysokému tlaku jej museli zaviesť do hlavy tzv. shunt. „Som po deviatich operáciách prínosných dutín. Akoby toho nebolo dosť, manžel si našiel milenku, je už odsťahovaný a vraj už podal žiadosť o rozvod,“ so slzami povie. Dievčatá tak na trápenie zostali samy s veľmi skromnými financiami. „Ja síce mám invalidný dôchodok 440 eur a robím v chránenej dielni už rok a pol, kde dostávam 500 eur mesačne, ale už druhý raz som dlhodobo vypísaná a dostanem 390 eur plus rodinné prídavky 60 eur. Za nájomný byt platím mesačne 300 eur, elektrina 36 eur, plyn 8 eur, káblová TV 26,60 eura, dcérkina poistka 12 eur mesačne,“ vyratúva výdavky.

Tam sa to však nekončí. „Pred 13 rokmi sme si s manželom zobrali úver, tam je splátka 300 eur mesačne, ale dúfam, že mi bude polovicu dávať. Za lieky dávam mesačne 60 eur,“ dodá. A to ešte nepočítala benzín, ktorý je okolo stovky. Na živobytie im tak zostáva 47 eur! „Najhoršie je, že musíme všade chodiť autom kvôli Laurikinej imunite. Zvládam to nejako, ale keď chcem pre ňu nejaké lepšie liečenie či pobyt, tak som stratená,“ zakončí Miška.

Mišku s dcérkou Laurou sužujú ťažké diagnózy: Na živobytie nám zostáva 47 €! Ich príbeh trhá srdce