Redakcia Nový Čas

Napriek prežitej traume sú súrodenci neuveriteľne súdržní, ľúbia sa a stoja pri sebe. Sú šťastní, že sú spolu, v bezpečí a majú čo jesť. O vianočných darčekoch hovoria len potíšku, neveria, že by ich našli pod stromčekom. Ale nereptajú, vážia si aj to málo, čo majú. V minulosti zažili peklo a z rozprávania Simonky (17) doslova mrazí...

V byte v Bánovciach nad Bebravou panuje čulý ruch. Šesť detičiek s tatinom chystá večeru, zhovárajú sa, štebocú... Na prvý pohľad nič nepripomína horor, ktorým si rodina prešla. Keď si však sadnú a začnú spomínať, odvíja sa neuveriteľne krutý príbeh, pri ktorom naskakuje husia koža. Ich otec a mama dlhé roky nemali deti, a keď sa podarilo prvé, išlo to potom jedno za druhým. Róbert robil šoféra kamióna v zahraničí a dnes s ľútosťou priznáva, že pred tým, čo sa dialo doma, dlho zatváral oči. Potom začal radšej utekať pred realitou a rozviedol sa.

Deti ostali s matkou, ktorá ich aj podľa právoplatného rozsudku kruto týrala. Každý deň sa potýkali s neuveriteľnou biedou, so špinou, s hladom a v zime aj s chladom. „Sociálka nás zobrala do detského domova po prvý raz, keď som mala 9-10 rokov, neviem to už presne,“ začína rozprávanie o otrasnom detstve Simonka. Potom ich však vrátili bezcitnej mame naspäť. Nebojácna dievčina sa rozhodla urobiť zásadný krok. „Vtedy som išla na sociálku, mala som asi 14 rokov, lebo som nechcela, aby sa to dialo mojim súrodencom aj ďalej,“ hovorí Simonka o najťažšom rozhodnutí vo svojom živote. Išla udať vlastnú mamu.

Tínedžerka vzápätí pridáva slová, ktoré sa ťažko čítajú, nieto ešte prežívajú. „Odmalička ma týrala vlastná mama, mňa a 5 mojich súrodencov. Väčšinu času si ju pamätáme len pod vplyvom alkoholu, každý deň si vodila domov iných chlapov. Keď chcela večer odísť, tak nám dala tabletky a víno. Keď sme odmietli, dala nám to do pitia, aby sme o ničom nevedeli,“ prezrádza desivé skutočnosti Simonka, ktorá sa dokázala postaviť násiliu a zobrala osud rodiny do vlastných rúk.

„Vyhrážala sa nám zabitím a nadávala nám s nožom v ruke. Niekedy nás brávala, keď išla piť s kamarátmi a nútila nás kradnúť im peniaze. Nevydržala som to, nechcela som, aby nám ďalej ubližovala,“ pokračuje so slzami v očiach ťažko skúšaná tínedžerka. Peklo sa pre ňu neskončilo ani v detských domovoch, kde dostala ďalšiu ranu. „V jednom z domovov ma znásilnil chlapec, keď som mala 11 rokov. Niektorí moji súrodenci boli v profi rodine, v ktorej ich bili a bolo to riešené aj políciou,“ dodáva tíško.

Po všetkých hororových udalostiach sa spamätal aj otec Róbert a začal o deti bojovať ako lev. „Ona skončila v base, dostala 7,5 roka, už je tam viac ako dva roky. Ja som v prvom rade musel nechať prácu v zahraničí a usadiť sa tu,“ so sklonenou hlavou hovorí otec rodiny. Jeho úteky pred celou situáciou sa skončili a teraz si želá jediné - byť so svojimi deťmi a všetko im vynahradiť. Aj keď to nemá ľahké. „V polovici novembra ma prepustili z roboty, znižovali stavy. Našiel som si síce novú prácu, ale hneď na druhý deň som mal úraz a odvtedy som PN. Preto som aj o túto robotu prišiel,“ len ťažko zo seba dostáva Róbert. Tým sa trápenie rodiny, žiaľ, nekončí. Jedna z dcér Stanka (15) má kardiostimulátor a musia chodiť pravidelne na kontroly do Bratislavy.

V prenajatom byte so siedmimi členmi nie je peňazí nazvyš. O vianočných darčekoch či iných drobných radostiach môžu osudom bité deti len snívať... „Veľmi by sme chceli vlastné bývanie. A tiež snívame o bežných veciach ako všetci naši rovesníci, sme normálne obyčajné deti, máme svoje sny. Najviac túžime po vlastnom bývaní a nech má ocko novú prácu,“ zakončí obdivuhodne statočná Simonka.

Po čom túžia pod stromčekom

Udala mamu, aby zachránila rodinu! Šesť detí z Bánoviec nad Bebravou si prešlo peklom: Ich príbeh láme srdce