Redakcia Nový Čas

Michel spresnil, že EÚ od týchto krajín očakáva ďalšie reformy, najmä v oblasti právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Zároveň spresnil, že cítiť &quot;silné politické odhodlanie&quot; Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Kosova, Severného Macedónska a Srbska vykonávať potrebné reformy, aj keď každá z krajín je v inej pozícii z hľadiska prístupového procesu.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell priznal, že integračný proces treba urýchliť a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po summite poukázala na to, že prístupové rokovania sú len jednou súčasťou úsilia dotiahnuť západný Balkán bližšie k EÚ, tou druhou časťou je stav hospodárstva. &quot;Ak sa pozriete na ekonomiky krajín západného Balkánu, dnes sú približne na úrovni 35 percent priemeru EÚ. Inými slovami, je tu veľký nevyužitý potenciál,&quot; povedala.

Podľa jej slov sú potrebné ekonomická spolupráca a cielené investície do infraštruktúry regiónu, na cesty, železnice, internet a elektrické siete. Aj z tohto dôvodu eurokomisia v stredu oznámila nové investície vo výške 680 miliónov eur pre projekty v železničnej doprave a zdrojoch obnoviteľnej energie na západnom Balkáne, čo zahŕňa nevratné granty vo výške 253,2 milióna eur.

Ide o šiesty finančný balík v rámci Hospodárskeho a investičného plánu EÚ pre západný Balkán, ktorý by mal zmobilizovať investície vo výške 16,6 miliardy eur. Projekty boli pripravené v úzkej spolupráci s partnermi zo západného Balkánu a medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Politická deklarácia, ktorá vzišla z bruselských rokovaní, upozorňuje na dôležitosť jednoty a spoločných cieľov a budovania strategického partnerstva medzi EÚ a západným Balkánom na základe spoločných princípov a hodnôt.

Lídri 27-člennej EÚ opätovne potvrdili svoj jednoznačný záväzok pre členstvo krajín západného Balkánu v Únii a vyzvali na urýchlenie prístupového procesu založeného na dôveryhodných reformách západobalkánskych partnerov a na princíp vlastných zásluh.

S odkazom na ruskú agresiu proti Ukrajine a ďalšie bezpečnostné výzvy vyzvali európski lídri svojich balkánskych partnerov, aby &quot;rýchlo a trvalo&quot; napredovali smerom k úplnému zosúladeniu so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, vrátane prijatého sankčného režimu.

Potvrdili zároveň, že od Srbska a Kosova očakávajú &quot;konštruktívnu angažovanosť&quot; v duchu kompromisu s cieľom dosiahnuť rýchly pokrok v normalizácii vzájomných vzťahov, čo je nevyhnutné pre bezpečnosť a stabilitu celého regiónu a pre rýchle napredovanie oboch krajín v ich európskom integračnom procese.

Krajiny západného Balkánu sú o krok bližšie k vstupu do EÚ: Toto sa od nich očakáva