Redakcia Nový Čas

Bank of Japan (BoJ) na marcovom zasadnutí zvýšila kľúčovú jednodňovú úrokovú sadzbu z -0,1 % na 0 % až 0,1 %. Ide o prvý nárast jej úrokov od roku 2007 a prvýkrát do kladného pásma od roku 2016, keď zaviedla zápornú úrokovú sadzbu. Inflácia v krajine totiž stúpa a najväčšie spoločnosti súhlasili so zvýšením miezd o 5,28 %, najstrmšie za viac ako tri desaťročia.

Centrálna banka sa tiež rozhodla ukončiť svoju politiku riadenia výnosovej krivky, ktorá obmedzovala rast úroku z 10-ročných vládnych dlhopisov a udržiavala ho okolo nuly. Trhy vo všeobecnosti očakávali, že BoJ ukončí svoje neortodoxné politické opatrenia, ktoré boli prijaté v roku 2016 na riešenie hlboko zakorenenej deflácie.

Rozhodnutie o zvýšení úrokov prišlo po tom, ako nedávne údaje ukázali, že inflácia stúpa. V uplynulých týždňoch mnohí predstavitelia BoJ skonštatovali, že cieľová inflácia na úrovni 2 % je na dohľad.

Automat začal hádzať peniaze: Neohrabaný muž ignoroval ochranku, sledujte, ako vyriešil problém v prospech seba

Špekulácie o ukončení mimoriadne uvoľnenej menovej politiky Boj podporili aj každoročné rokovania o mzdách minulý týždeň, pričom významné firmy súhlasili s požiadavkami odborových zväzov na v niektorých prípadoch najväčší nárast miezd za celé desaťročia.

BoJ po skončení utorkového zasadania uviedla, že bude vykonávať menovú politiku &quot;podľa situácie, pričom krátkodobá úroková sadzba bude primárnym nástrojom jej politiky s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu na úrovni 2 %&quot;.

Vzhľadom na aktuálny výhľad ekonomiky a cien banka predpokladá, že zatiaľ bude udržiavať súčasné podmienky. To naznačuje, že jej prvé zvýšenie úroku po 17 rokoch nie je začiatkom cyklu sprísňovania menovej politiky ako v USA a Európe, čo vyvolalo pokles japonskej meny jen.

Zdá sa, že udržiavanie nových podmienok sklamalo niektorých investorov, ktorí predpokladali agresívnejší vývoj úrokových sadzieb.

Centrálna banka po 17 rokoch zvýšila kľúčový úrok: Môže za to inflácia?