Redakcia Nový Čas

„Odmalička som žil so starkou, ktorá sa o mňa starala a pomáhala mi. Po jej smrti som ostal na všetko sám,“ vysvetľuje hneď na úvod hanblivo Lukáš. Problémy so zrakom mal od narodenia. „Najprv to bol sivý zákal a nosil som šošovky a približne v 16-ich rokoch sa mi odlúpila postupne na obidvoch očiach sietnica,“ spomína na okamihy, ktorému mu pomaly brali možnosť vidieť krásy sveta.

„Zvrat nastal, keď mi dali do ľavého oka silikónový olej, ktorý sa mal po pol roku vybrať. Ja som o tom nevedel, lekár prestúpil na inú ambulanciu a olej sa mi roztiekol po ľavom oku. Prestal som vidieť tým okom úplne a aj môj život sa postupne menil,“ šokuje.

O dva roky neskôr mu diagnostikovali glaukóm a operácie sa začali kopiť. „Snažili sa mi zachrániť aspoň pravé oko a tak skúšali rôzne metódy. Ako 22-ročný som pri úraze prišiel o predné zuby a tak mi spravili mostík,“ vyratúva ďalej, čo sa dialo. Napriek problémom však mladý muž plný snov chcel fungovať tak, ako jeho rovesníci. Miluje totiž hory a cyklistiku.

„Snažil som sa žiť a s kamarátmi som chodil na turistiku, miloval som jazdy na bicykli, kde som stále viac a viac potreboval mať vždy niekoho pri sebe. Operácie sa však opakovali,“ krúti hlavou. „Približne po 17. operácii sa mi na pravom oku pre poškodené nervy spravil fľak a ten mi zhoršuje periférne videnie,“ trpko skonštatuje.

Požiadal o invalidný dôchodok a preukaz ŤZP a snažil sa, aby aspoň pravé oko ostalo ako-tak v poriadku. Žiaľ, zhoršená imunita spravila svoje. K glaukómu a sivému zákalu sa pridružili ďalšie diagnózy. Napriek jeho stavu mu priznali len polovičný invalidný dôchodok, dnes dostáva 390 eur.

„Mám za sebou 27 operácií, ktoré mi mali zachrániť oči a nakoniec som na jedno oko nevidiaci a na druhé prakticky nevidiaci,“ povie smutne. A kým iní ľudia v jeho veku si užívajú život plnými dúškami, utrápený Lukáš behá po vyšetreniach a okrem slabnúceho zraku sa trápil aj so zápalom trojklanného nervu a očného zubu až s gangrénou kostí.

„Moje ochorenie spôsobilo, že mi vypadol mostík a je potrebné urobiť nový. Ale všetci vieme, že z invalidného dôchodku nemám šancu tento môj problém vyriešiť,“ vzdychne si Lukáš. Na nový mostík jednoducho nemá. Realita je krutá a Lukáš si podal novú žiadosť na opätovné posúdenie invalidného dôchodku.

„No hoci mi zvýšili percentá na 70 % postihnutia, do plného invalidného mi stále chýba 1 % a teraz dostávam niečo vyše 390 eur, a z toho si nový mostík zaplatiť nedokážem. Som mladý a nechcem o zuby prísť. Momentálne mám nalepenú starú protézu, avšak to je len dočasné riešenie,“ priznáva Lukáš s tým, že bez pomoci si nový mostík za približne 3 000 eur zaplatiť nedokáže. O pomoc prosí všetkých ľudí s dobrým srdcom...

Lukáš prežíva jedno trápenie za druhým: Vyžiť musí z 390 eur! 27 operácií a stále takmer nevidí