Redakcia Nový Čas

&quot;Ja aj mnohí nositelia prvkov sme presvedčení, že najdôležitejšie je spoločenské ocenenie. O veci, ktorá existuje v rámci jednej dediny, rodiny alebo regiónu sa totiž zrazu začne hovoriť v spoločnosti,&quot; uviedol pre TASR generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar. Ako doplnil, zapisujú sa iba prvky, ktoré sú živé. &quot;Nezapisujeme napríklad kolovrátok, ktorý patrí k tradičnej ľudovej kultúre, ale dnes už nikto nerobí na kolovrátku,&quot; vysvetlil.

Priblížil aj spôsob nominácie prvkov. &quot;Keď má nejaká komunita, jednotlivec alebo občianske združenie pocit, že má nejaký prvok, ktorý je pre neho veľkou hodnotou, je súčasťou identity, tak k prvku vypracuje príslušný formulár a dokumentáciu a prihlási ho,&quot; podotkol. Odborná porota následne podľa neho rozhodne, či bude prvok zapísaný.

Hamar vyzdvihol samostatný zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Do tohto zoznamu bol zapísaný systém vzdelávacích aktivít Centra tradičnej kultúry v Myjave.

Vytváranie Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska predstavuje základný stupeň tvorby Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Proces súvisiaci s tvorbou reprezentatívneho zoznamu koordinuje a administruje Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru ako odborné pracovisko SĽUK-u.

Štát ocenil nehmotné poklady našich predkov: Do zoznamu kultúrneho dedičstva pribudli nové prvky!