Redakcia Nový Čas

Vo Zvolene pochovali bojovníkov sovietskych a rumunských vojsk, ktorí našli smrť počas oslobodzovania našej krajiny. Ich miesto posledného odpočinku prešlo nedávno veľkou obnovou. Sviečky im však príliš často nehoria a kvety na hroby im akoby nemal kto položiť. Spomenie si na nich niekto aspoň na Dušičky?

Ako je to na najväčšom cintoríne padlých Nemcov? Na cintoríne v časti Zlatý potok vo Zvolene je pochovaných 17 000 sovietskych a vyše 10 000 rumunských vojakov, ktorí sa v roku 1945 podieľali na oslobodzovaní Slovenska. Pochovaní sú tam často len 20-roční chlapci...

Mená niektorých sú na spoločných tabuliach, iní majú vlastné náhrobky. No len na dvoch rumunských sú aj podobizne padlých. Na ruskom cintoríne pred pár rokmi pribudli v azbuke aj mená vojakov, dovtedy ich mali len dôstojníci. Na miesto ich posledného odpočinku však chodí len minimum rodinných príslušníkov, aby si počas Sviatku všetkých svätých uctili ich pamiatku. Dali by sa spočítať na prstoch jednej ruky.

Niektorí Zvolenčania na nich však nezabúdajú a prídu im zapáliť kahanec. „Rumunská delegácia sem chodí raz ročne, tí sa starajú o svojich predkov,“ povedal zvolenský dôchodca a jeho manželka dodala: „Z klubu dôchodcov chodievame dvakrát ročne položiť na ruské hroby kvety.“

O cintorín je momentálne vzorne postarané, je tam čisto, ticho a pokoj. Pred rokmi to tak nebolo. Miesto posledného odpočinku pripomínalo rozvaliny a smetisko. V súčasnosti tam prebieha rekonštrukcia chodníkov.

„Vojenské cintoríny sú národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň pietnym miestom, ktoré je často navštevované domácimi i zahraničnými delegáciami. Z týchto dôvodov, a najmä z úcty k padlým vojakom rumunskej a sovietskej armády je zo strany mesta venovaná veľká pozornosť starostlivosti o miesto ich posledného odpočinku,“ uviedol hovorca Zvolena Martin Svätuška s tým, že mesto získava od ministerstva vnútra na túto činnosť ročne vyše 20 000 €. To však podľa neho nie je na údržbu postačujúce.

„Ďalšie prostriedky preto mesto musí hľadať v rozpočte,“ dodal s tým, že pred 3 rokmi dokončili rekonštrukciu Cintorína padlých vojakov sovietskej armády, na ktorú získali štátnu dotáciu vo výške 200 000 €. Zahŕňala aj obnovu zelene, dôstojníckych hrobov a vysypanie chodníkov štrkom.

Vo Važci (okr. Liptovský Mikuláš) sú pochovaní nemeckí vojaci z viacerých bojísk na strednom i západnom Slovensku. Na cintoríne s rozlohou 2,5 hektára sa nachádza 7 839 hrobov. Zriadili ho v roku 1997 a vysvätili 11. októbra 1998. Vo vzornom stave ho udržiava súkromná humanitárna organizácia Ľudový zväz starostlivosti o nemecké vojnové hroby, ktorá to robí z poverenia nemeckej vlády. Tá starostlivosť aj financuje. Cintorín vo Važci je najväčším pohrebiskom nemeckých vojakov u nás. Má osem hrobových polí a na žulových krížoch sú z každej strany vyryté štyri mená s údajmi. Pred každým hrobovým poľom sa nachádzajú podstavce s bronzovými tabuľami s menami padlých, ktorí odpočívajú medzi neznámymi.

Počas Dušičiek mieria kroky mnohých na cintoríny, kde ležia naši osloboditelia: Kto sa stará o hroby vítazov a porazených?

Hroby desiatok tisíc padlých vojakov boli OPUSTENÉ a v žalostnom stave: Spomenie si na nich niekto aspoň na Dušičky?