Redakcia Nový Čas

TASR informuje na základe správ žurnálu Royal Society Open Science a portálu Phys.org. Predchádzajúcim výskumom sa zistilo, že vráskavce dlhoplutvé dokážu precestovať dlhé vzdialenosti. Zvyčajne migrujú po dobre predvídateľných trasách z chladných vôd v okolí pólov do teplých vôd trópov, pričom môžu prekonať až 8000 kilometrov. Nový objav bol preto pre vedcov o to väčším prekvapením.

Medzinárodný tím morských biológov, oceánografov a odborníkov na veľryby pôsobiacich v Tanzánii, Mozambiku, Kolumbii, Turecku, Austrálii a USA analyzoval v rámci novej štúdie zábery z obrazovej databázy. Objavil pri tom dôkazy prítomnosti tej istej veľryby v dvoch veľmi vzdialených oblastiach. Výsledky výskumu zverejnil 11. decembra žurnál Royal Society Open Science.

Členovia tímu počas štúdia záberov zverejnených v obrazovej databáze Happywhale objavili na obrázkoch z roku 2013 dospelého samca vráskavca plávajúceho so skupinou podobných veľrýb v Tichom oceáne pri pobreží Kolumbie. Rovnakého samca objavili na záberoch inej skupiny veľrýb vyhotovených o deväť rokov neskôr vo vodách Indického oceánu pri pobreží Zanzibaru približne 13.046 kilometrov od miesta nasnímania prvých záberov. Totožnosť jedinca na záberoch vedci potvrdili na základe unikátneho súboru rýh na jeho chvoste, ktorý zdvíhal nad hladinu oceánu.

Autori štúdie uvádzajú, že živočích zrejme putoval na juh pozdĺž západného pobrežia Južnej Ameriky, okolo Hornského mysu, naprieč Atlantickým oceánom k Mysu dobrej nádeje a následne vplával do Indického oceánu. Takáto trasa by mu umožnila plávať v smere morských prúdov, čo by mu púť mierne uľahčilo.

Prítomnosť samca vráskavca na oboch miestach v prítomnosti iných veľrýb rovnakého druhu vrátane samíc predstavuje rekordnú vzdialenosť, ktorú samec tohto druhu precestoval v snahe rozmnožiť sa.

Podľa vedcov samec počas cesty zrejme narazil na niekoľko skupín vráskavcov, spáril sa s niektorými samicami a putoval ďalej, čo podporuje teóriu, že dôvodom putovania mohlo byť hľadanie partneriek. Druhým dôvodom mohlo byť pátranie po nových zdrojoch obživy, ktoré si vynútila klimatická zmena.

Výsledky štúdie tak môžu byť dôkazom väčšej flexibility migrácie veľrýb ako bola známa z predchádzajúceho výskumu, dodávajú vedci.

Toľko kvôli páreniu ešte nikto nespravil: Samec vráskavca dokázal neuveriteľné!