Redakcia Nový Čas

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť, “ píše sa v evanjeliu podľa Matúša. Toto evanjelium je zároveň jediné, kde sa záhadní mudrci objavujú. Matúš však nikde nespomína, že boli títo muži kráľmi a dokonca ani neuvádza ich presný počet. Kde teda vznikla legenda o troch kráľoch?

Legendu o troch kráľoch pozná hádam každý: Odkiaľ sa vlastne vzali?

Na starých maľbách a freskách napočítame kráľov dvoch, ale aj ôsmich. Číslo tri je pravdepodobne výsledkom tradície, odvodzuje sa od troch darov - zlata, kadidla a myrhy, ktoré vzdelaní muži priniesli Ježiškovi. Sväté písmo spomína, že mudrci pochádzali z východu. Biblia však neuvádza, odkiaľ presne prišli. Všeobecne sa verí, že pochádzali z Perzie, dnešného Iránu. V pôvodnej verzii Biblie sa totiž nenazývali mudrcami, ale evanjelista ich predstavil ako Magi, čo znamená mních, ktorý vyznáva staré perzské náboženstvo zoroastrizmus. Na maľbách sa často zobrazujú v orientálnych odevoch. Isté však je, že to boli nesmierne vzdelaní muži, ktorí sa zaoberali prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezdnej oblohy. Takýto mudrci často pracovali ako radcovia kráľov a tešili sa veľkej úcte.

V evanjeliu taktiež nenájdeme jedinú zmienku o ich menách. Dnes vieme, že sú pomenovaní Gašpar, Melichar a Baltazár. Tieto mená dostali však až v 6. storočí. Ľudia im postupne začali pripisovať rôzne vlastnosti a atribúty. Dnes sa často zobrazujú s odlišnými farbami pleti a v rôznom veku, čo má predstavovať dovtedy tri známe svetadiely Áziu, Afriku a Európu. Gašpar oblečený ako černošský kráľ zosobňoval mladosť a čiernu Afriku, Melichar predstavoval starca a Európu a Baltazár znázorňoval dospelého muža a Áziu.

Nevieme ani to, kedy presne k stretnutiu troch kráľov s Ježiškom prišlo. Odhaduje sa, že náš kalendár je pre nepresnosti pri jeho zostavovaní posunutý približne o päť rokov dopredu. To by znamenalo, že sa Kristus narodil okolo roku 5 pred naším letopočtom. Ale v ktorom mesiaci? Samotná Biblia ponúka viacero nápovied, že to nebol december. Píše sa v nej, že v noc Ježišovho narodenia strážili pastieri svoje stáda. Decembrové noci sú však aj v tejto oblasti priveľmi studené na to, aby sa zvieratá pásli vonku. Pastieri so svojimi stádami nocovali a dodnes nocujú zvyčajne od apríla do septembra. Ak traja králi naozaj putovali z Perzie, do Jeruzalema im táto stovky kilometrov dlhá cesta musela trvať niekoľko mesiacov. Mudrci mohli Ježiška teda skutočne zastihnúť v decembri, to ale neznamená, že sa vtedy aj narodil.

Mudrcov do Judey priviedla záhadná hviezda. Keď prišli do Jeruzalema, stretli sa s jeho vládcom Herodesom, aby zistili, kde nájdu dieťa, nového kráľa, ktorému sa chcú pokloniť. Herodes bol dobre oboznámený s proroctvom, po- dľa ktorého sa mal v Betleheme narodiť Mesiáš, ktorý oslobodí Židov spod rímskeho príkoria. Trpel obrovskou paranoiou, že mu nastávajúci kráľ vyfúkne trón. Požiadal teda mudrcov, aby dieťa našli a po ceste naspäť do svojej domoviny mu prišli povedať, kde sa presne nachádza. Oklamal ich, že sa mu chce ísť aj on pokloniť, no v skutočnosti sa chcel Ježiška zbaviť.

Mudrci sa vybrali do Betlehema, pričom nasledovali hviezdu ktorá sa podľa Matúšovho evanjelia zastavila nad miestom Ježišovho narodenia. Neskôr vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, a tak sa inou cestou vrátili do svojej vlasti. Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a v jeho okolí všetkých chlapcov do dvoch rokov, svätá rodina však stihla utiecť do Egypta. Tam prečkali až do Herodesovej smrti a potom sa vrátili do Judey, čím sa príbeh o mudrcoch a narodení Krista v Matúšovom evanjeliu končí. Traja králi sa už v žiadnom inom texte Nového zákona viac nespomínajú. Vyparil sa z neho rovnako záhadne, ako sa doň dostali.

Legenda nám však prezrádza niečo viac o ich ďalšom živote. Podľa nej sa mudrci po návrate do svojej vlasti nechali pokrstiť apoštolom Tomášom, čím sa stali prvými pohanmi, ktorí uverili v Boha. Neskôr sa z nich stali biskupi. Zomrieť mali krátko po sebe a miestom ich posledného odpočinku sa mal stať spoločný hrob v Palestíne. Ich ostatky objavila svätá Helena, matka cisára Konštantína, ktorá ich dala dopraviť do dnešného Istanbulu. V 5. storočí kosti dostal do daru milánsky biskup, odkiaľ sa dostali až do nemeckého Kolína nad Rýnom. Tu sú dodnes uložené v rakve v katedrále sv. Petra.

O tom, či sú kosti pravé, sa už dlhé roky vedú spory. V roku 2004 ich skúmal archeológ Bob Brier a prišiel na to, že lebky patria naozaj mužom v rôznom veku, tak ako sú traja králi často zobrazovaní. Veriaci sa dokazovaním ich pravosti netrápia. Miesto toho vo svojich príbytkoch radi privítajú koledníkov prezlečených za troch kráľov, ktorí žehnajú domu tým, že posvätenou kriedou napíšu na dvere začiatočné písmená mien troch kráľov a letopočet.

„Betlehemská hviezda, súčasť betlehemov a jasličiek, je znázorňovaná ako kométa - hviezda s chvostom. Takto ju pravdepodobne prvýkrát namaľoval Giotto di Bondone v roku 1304 na freske Klaňanie troch kráľov v kaplnke rodiny Scrovegniovcov v Padove. V tomto prípade znázornil Halleyho kométu, ktorá bola jasná a veľmi dobre viditeľná v roku 1301. Z historických záznamov vieme, že Ježiš sa narodil v dobe vlády Herodesa, ktorý zomrel v roku 4 pred naším letopočtom a v čase sčítania obyvateľstva (asi v rokoch 6 a 7 pred n. l.). Tieto dve udalosti ohraničujú aspoň približný interval, no presný dátum narodenia nepoznáme. Bol stanovený na 25. decembra až v polovici 4. storočia a tento dátum bol zrejme vybraný aj z toho dôvodu, že v tento deň sa v Ríme oslavoval sviatok Nepremožiteľného slnka. Problém sa rieši už od stredoveku, no je možné, že o žiadny reálny astronomický úkaz nešlo, a v tomto prípade to je len náboženská symbolika a nemusíme hľadať súvis s dianím na oblohe. Z astronomického hľadiska je niekoľko možných vysvetlení, neuvažujeme o úkazoch, ktoré trvajú len krátko.”

Z daného historického obdobia neexistujú žiadne záznamy o jasnej kométe. Halleyho kométa bola na večernej oblohe viditeľná v septembri roku 12 pred n. l. Keďže ale zjavenie sa kométy na oblohe bolo pre vtedajších ľudí zlovestným znamením, nepredpovedalo by to príchod Spasiteľa.

O výbuchu supernovy ako betlehemskej hviezdy uvažoval už Johannes Kepler (*1571 – † 1630), ktorý sám supernovu pozoroval v roku 1604 a vedel o Tychovej supernove z roku 1572. Aj tu však nachádzame problém, že v danej dobe žiadna supernova pozorovaná nebola. Okrem toho viditeľnosť supernovy býva krátka a keďže cesta mudrcov z východu sa odhaduje až na 1 500 kilometrov, nedokázali by ju nasledovať.

O vzájomnom priblížení planét uvažoval už v 3. storočí spisovateľ Tertullianus a podrobnejšie sa tomu venoval Kepler, ktorý konjunkciu Jupitera so Saturnom pozoroval v decembri 1603. Spočítal, že podobné zoskupenie nastalo aj v rokoch 7 – 6 pred n. l. Ďalšou možnosťou je veľmi tesná konjunkcia Jupitera a Venuše, ktorá nastala 17. júla roku 2 pred n. l. Obe telesá sa javili ako jedno, úkaz bol výrazný, no opäť trval iba krátko a vzhľadom na ďalšie historické udalosti je nepravdepodobný.

Ako najpravdepodobnejšia sa zdá byť trojitá konjunkcia Jupitera a Saturna, keď sa k sebe v priebehu jedného roka planéty na vzdialenosť jedného stupňa priblížili až trikrát, a to 29. mája, 30. septembra a 5. decembra v roku 7 pred naším letopočtom. Jupiter bol kráľovskou planétou, hviezdou vládcov a Saturn bol zase hviezdou Židov, ktorý sa spájal s narodením významnej osobnosti. To mohlo viesť astrológov k tomu, že verili, že sa blíži príchod vodcu židovského obyvateľstva. Keďže išlo o trojitú konjunkciu, proroctvo sa naplnilo trikrát. Aj pri týchto konjunkciách však ostáva nevyjasnené tvrdenie, že mudrci videli len jednu hviezdu, a keďže je predpoklad, že sa v astronómii vyznali, mohli vedieť, že konjunkcie sú úkazom, ktorý sa periodicky opakuje. Takáto trojitá konjunkcia bola však každopádne výnimočná a mohli ju považovať za znamenie narodenia Vykupiteľa.

Zlato ako odolný kov symbolizovalo večnosť a dokonalosť.

Dym z kadidlovej živice symbolizoval smerovanie myšlienok k Bohu.

Myrha, liečivá živica, symbolizovala veľkú úctu kráľov. V čase  narodenia Ježiša bola až sedemkrát drahšia ako zlato.